Správa o právnom štáte 2026: Kapitola o Slovensku

Európska komisia zverejnila 17. júla 2026 v Bruseli pracovný dokument SWD(2026) 925 final, ktorý predstavuje kapitolu o stave právneho štátu na Slovensku v rámci širšej Správy o právnom štáte 2026. Dokument slúži ako sprievodný podklad k oznámeniu Komisie inštitúciám EÚ a detailne opisuje situáciu v kľúčových oblastiach, ako sú justícia, protikorupčný rámec, sloboda médií a proces tvorby zákonov. Správa poukazuje na pretrvávajúce výzvy a formuluje konkrétne odporúčania pre ďalší postup Slovenska.

Výzvy v oblasti justície a súdnictva

Slovensko pokračovalo v dialógu s Európskou komisiou s cieľom riešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, a to aj v kontexte revízie plánu obnovy a odolnosti. Napriek úsiliu sa však novelou zákonov v oblasti justície rozšírili diskrečné právomoci Súdnej rady Slovenskej republiky a predsedov súdov v otázkach kariéry sudcov. Komisia tiež monitoruje ústavnosť zmien týkajúcich sa disciplinárnych konaní voči sudcom. Návrhy novely ústavy a zákona o súdnej rade, ktoré majú obmedziť dôvody na odvolanie členov súdnej rady, sú stále v legislatívnom procese.

Vláda si vyžiadala stanovisko Benátskej komisie k návrhom zmien zabezpečujúcich záruky pre sudcov pri trestnoprávnej zodpovednosti za ich rozhodnutia. Do legislatívneho procesu bol predložený aj návrh na zrušenie trestného činu ohýbania práva. Právny rámec týkajúci sa právomoci generálneho prokurátora zrušiť právoplatné rozhodnutia nižšie postavených prokurátorov zostal nezmenený, zatiaľ čo zber údajov o účinkoch reformy súdnej mapy z roku 2023 stále prebieha. Justičný systém na Slovensku naďalej čelí výzvam v oblasti efektívnosti, najmä v správnych veciach, avšak snahy o digitalizáciu pokračujú.

Zhoršenie protikorupčného rámca a obavy z reforiem

Správa signalizuje pretrvávajúce obavy týkajúce sa protikorupčného rámca na Slovensku, pričom poukazuje na ďalšie zhoršenie schopnosti odhaľovať, vyšetrovať a stíhať prípady veľkej korupcie. Reformy trestného práva a inštitucionálne reformy z roku 2024 vyvolávajú konkrétne obavy v súvislosti s bojom proti korupcii, pričom sa prejavili predtým identifikované riziká. Počet odhalených a stíhaných prípadov korupcie vykazuje prudký pokles, a v roku 2025 neboli zistené žiadne nové prípady veľkej korupcie.

Hrozí, že plánované zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku povedú k ďalšiemu oslabeniu protikorupčného rámca. Politické záväzky zaviesť legislatívne iniciatívy v oblasti lobizmu alebo majetkových priznaní sa zatiaľ neprezentovali v konkrétnych legislatívnych návrhoch.

Situácia v médiách a proces tvorby zákonov

V oblasti mediálneho prostredia sa síce zmenami zákona o mediálnych službách rozšírili právomoci národného regulačného orgánu, avšak pripravované zmeny vyvolávajú obavy o nezávislosť tohto orgánu. Znepokojivá zostáva aj situácia vo verejnoprávnych médiách. Ústavný súd zrušil obmedzujúce zmeny zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Hoci boli prijaté obmedzené opatrenia na zvýšenie bezpečnosti novinárov, prípady ich zastrašovania a obťažovania sú naďalej bežné.

Proces tvorby zákonov na Slovensku naďalej vyvoláva obavy, predovšetkým kvôli nedostatočným verejným konzultáciám a zapojeniu zainteresovaných strán. Časté je aj využívanie skráteného legislatívneho konania, a to aj pri významných právnych predpisoch. Niektoré zmeny ústavy, prijaté v septembri 2025, vyvolávajú otázky v súvislosti so zásadou prednosti práva EÚ. Napriek tomu, že novela zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá pre ne mala predstavovať dodatočnú administratívnu záťaž, bola vyhlásená za protiústavnú, občianska spoločnosť na Slovensku stále čelí tlaku.

Odporúčané kroky a výhľad do budúcnosti

Na základe hodnotenia a s prihliadnutím na odporúčania z predchádzajúcej správy o právnom štáte 2025, ako aj na záväzky Slovenska v rámci plánu obnovy a odolnosti, Komisia dospela k záverom, ktoré zahŕňajú potrebu pokračovať v reformách. Apeluje na Slovensko, aby pokročilo v legislatívnom procese a zabezpečilo dostatočné záruky nezávislosti súdnej rady, vrátane transparentného procesu odvolávania jej členov, s dôrazom na súlad s európskymi normami. Komisia tiež zaznamenala pokrok v zabezpečovaní záruk pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcom za ohýbanie práva, najmä po požiadaní o stanovisko Benátskej komisie. Tieto kroky sú kľúčové pre posilnenie právneho štátu a dôveryhodnosti justičného systému na Slovensku.