Stavebný zákon v praxi: Novela 2026

Novela stavebného zákona a jej ciele

Reforma stavebného práva, zavedená zákonom č. 25/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2025, priniesla zásadné zmeny v povoľovaní stavieb, organizácii stavebnej správy a digitalizácii. Hoci jej primárnym cieľom bolo zrýchlenie a zjednodušenie procesov a zároveň zvýšenie transparentnosti, prvé mesiace aplikácie odhalili potrebu spresnenia a úprav.

Ministerstvo dopravy SR preto predložilo novelu stavebného zákona (LP/2026/51), ktorá si kladie za cieľ zjednotiť a zjednodušiť jeho praktické uplatňovanie. Táto novela nemení základnú koncepciu zákona, ale sústreďuje sa na tri hlavné oblasti: spresnenie terminológie a systematiky, zefektívnenie a urýchlenie povoľovacích procesov a posilnenie kontrolných a sankčných nástrojov.

Spresnenie terminológie a systematiky

Nakoľko sa v praxi ukázali nejasnosti pri výklade niektorých pojmov, významná časť novely sa venuje ich spresneniu. Kľúčovú úlohu zohráva redefinícia pojmu „stavba“, ktorý určuje rozsah právnej regulácie. Doterajší pojem „postavená stavba“ je nahradený širším „zhotovená stavba“, ktorý zahŕňa nielen stavebné práce, ale aj iné technické činnosti, čím sa eliminuje obchádzanie legislatívy pri prefabrikovaných alebo modulárnych konštrukciách.

Novela dopĺňa definíciu „zmontovaného výrobku“ ako stavby, ak plní jej účel, je dovezený a pevne spojený so zemou. S tým súvisí aj spresnenie pojmu „pevné spojenie stavby so zemou“, ktoré po novom zahŕňa aj prípady, kedy je konštrukcia iba umiestnená na teréne, čím sa reaguje na problémy s objektmi ako záhradné chatky či ľahké montované konštrukcie.

Medzi stavby sa po novom zaraďuje aj „informačná konštrukcia“ určená na verejné šírenie informácií, ak je pevne spojená so zemou. Ak jej plocha nepresiahne 20 m², bude považovaná za jednoduchú stavbu. Maximálna doba trvania dočasnej informačnej stavby sa predlžuje na 10 rokov, aj s možnosťou opakovaného predlžovania. Novela tiež unifikuje maximálnu výšku plotov na 2 metre, bez ohľadu na použitý materiál, čím odstraňuje doterajší rozdiel medzi priehľadnými (2 m) a nepriehľadnými (1,6 m) plotmi.

Ďalšou významnou zmenou je nové členenie stavieb na pozemné a inžinierske. Pozemné stavby, po novom definované širšie, zahŕňajú nielen budovy, ale aj ďalšie stavby charakterizované ohraničením stenami a strešnou konštrukciou. Spresňuje sa aj definícia inžinierskej stavby, ktorá bude po novom vymedzená pozitívne: jej účelom je zabezpečovanie infraštruktúry (napríklad dopravnej, energetickej) a nie je určená na bývanie osôb.

Zefektívnenie a urýchlenie povoľovacích procesov

V oblasti drobných stavieb, ktoré nie sú budovami, novela prináša výrazné zjednodušenie projektovej dokumentácie. V takýchto prípadoch bude postačovať zjednodušená grafická dokumentácia alebo montážna dokumentácia pri montovaných výrobkoch.

Práce, ktoré boli doteraz klasifikované ako terénne úpravy, budú podliehať ohláseniu len v prípade, ak pôjde o stavebné úpravy. Zároveň sa ruší podmienka ohlásenia stavieb, ktoré by mohli podstatne ovplyvniť vzhľad vo verejnom priestore.

Naopak, novela sprísňuje režim pre stavby v pamiatkových rezerváciách a zónach. Ohlásenie bude po novom potrebné aj pri údržbárskych prácach, ak by mohli ovplyvniť vzhľad stavby. Rovnako sa povinnosť ohlásenia bude vzťahovať aj na drobné stavby v pamiatkovej zóne, ktoré narušujú jej charakter, hoci nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Zmeny sa dotýkajú aj stavebníkov, ktorými sú správcovia majetku štátu alebo právnické osoby so 100% vlastníctvom správcu majetku. Tieto úpravy majú zlepšiť ochranu kultúrneho dedičstva pri stavebných zásahoch.

Novela stavebného zákona v roku 2026 tak predstavuje komplexný legislatívny krok smerujúci k zjednodušeniu, zrýchleniu a sprehľadneniu stavebných procesov na Slovensku a očakáva sa, že pomôže odstrániť aplikačné problémy a prispeje k efektívnejšiemu fungovaniu celého stavebného sektora.