Ústavný súd potvrdil právne vákuum pre páry rovnakého pohlavia nápravu musí priniesť parlament

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom nedávnom rozhodnutí poukázal na chýbajúci právny rámec pre páry rovnakého pohlavia, čím potvrdil existenciu systémového deficitu v ochrane ich rodinného života. Hoci súd nevyhovel návrhu skupiny 33 poslancov na zmenu súčasných zákonov, v odôvodnení zdôraznil, že náprava tohto stavu je plne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky.

Rozhodnutie súdu a legislatívna nečinnosť

Ústavný súd SR sa vo svojom písomnom náleze z 23. septembra 2026 venoval návrhu, ktorý napádal ustanovenia zákona o rodine, Občianskeho zákonníka, ako aj predpisov o sociálnom poistení a kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa súdu však problém nespočíva v znení aktuálne platných noriem, ale v ich absencii. Súd tento stav definoval ako legislatívnu nečinnosť, ktorá vytvára právne vákuum pre konkrétnu skupinu obyvateľstva.

V odôvodnení sa uvádza, že stabilné páry rovnakého pohlavia sa nachádzajú v situácii porovnateľnej s manželmi v oblastiach, ktoré vyžadujú vzájomnú solidaritu a majetkové zabezpečenie. Rozdielom však zostáva skutočnosť, že tieto dvojice sú z právnej ochrany vylúčené nie z vlastnej vôle, ale z dôvodu, že im zákon neumožňuje uzavrieť oficiálny zväzok. Toto vylúčenie súd priamo spojil so sexuálnou orientáciou dotknutých osôb.

Absencia ochrany v sociálnej a majetkovej oblasti

Iniciatíva Inakosť, ktorá na príprave podania spolupracovala, upozorňuje na konkrétne dopady chýbajúcej legislatívy na každodenný život. Ide predovšetkým o nemožnosť poberať pozostalostný dôchodok, komplikácie pri dedení alebo pri poskytovaní starostlivosti o partnera. Hoci partneri v homosexuálnych zväzkoch často fakticky zabezpečujú rovnakú mieru podpory ako manželia, štát im nepriznáva postavenie rodinného príslušníka so všetkými prináležiacimi právami.

Aktuálna definícia blízkej osoby v Občianskom zákonníku síce teoreticky umožňuje zahrnúť aj páry rovnakého pohlavia, podľa právnych expertov však tento inštitút nenahrádza plnohodnotnú zákonnú ochranu. Právna poradkyňa Dominika Patzko v tejto súvislosti uviedla, že pre dotknuté páry zostáva nateraz najpraktickejším riešením spisovanie závetov a vzájomných plnomocenstiev, ktoré aspoň čiastočne suplujú chýbajúci právny stav.

Úloha parlamentu a ústavné limity

Riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko vníma rozhodnutie súdu ako potvrdenie, že štát síce má právo zvoliť si formu ochrany týchto párov, no nemôže si vybrať cestu úplnej nečinnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že ochrana inštitútu manželstva automaticky neznamená, že zákonodarca môže rezignovať na ochranu iných foriem rodinného života, ktoré v spoločnosti reálne existujú.

Napriek zistenému deficitu Ústavný súd SR vysvetlil, že nemá právomoc priamo nariadiť parlamentu konkrétnu podobu chýbajúcej právnej úpravy. Zodpovednosť za odstránenie diskriminačných prvkov a zavedenie adekvátneho právneho rámca tak zostáva na pleciach zákonodarného zboru, ktorý ako jediný môže upraviť vzťahy založené na ekonomickej solidarite a vzájomnej pomoci tak, aby boli vymáhateľné súdnou cestou.

Tento nález Ústavného súdu SR predstavuje dôležitý precedens v slovenskom právnom systéme, pretože oficiálne pomenúva medzeru v zákonoch, ktorá má priamy dopad na základné práva občanov. Hoci k okamžitej zmene legislatívy nedošlo, rozhodnutie vytvára odborný základ pre ďalšiu politickú a spoločenskú diskusiu o postavení LGBTI osôb na Slovensku.