Vláda predloží deficitný rozpočet napriek rastúcemu dlhu a kritike RRZ

Slovenská vláda vstupuje do jesene 2026 s výzvami v podobe zostavovania rozpočtu na nadchádzajúci rok a udržania parlamentnej väčšiny. Napriek trom konsolidačným balíkom sa verejný dlh zvyšuje a kabinet plánuje predložiť deficitný rozpočet na rok 2027, pričom sa odvoláva na výnimku z dlhovej brzdy. Táto situácia vyvoláva ostrú kritiku zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a expertov, ktorí vidia rozpor s ústavou. Spory v koalícii dokonca naznačujú možnosť predčasných volieb v januári 2027, ak nedôjde k schváleniu rozpočtu, čo by viedlo k rozpočtovému provizóriu.

Rozpočtové výzvy a narastajúci dlh

Rozpočet verejnej správy predstavuje kľúčový legislatívny dokument, ktorý zahŕňa nielen štátny rozpočet, ale aj financie samospráv, sociálnych poisťovní a ďalších verejných inštitúcií. Ukazuje celkové príjmy z daní, výdavky verejného sektora a objem nového dlhu potrebného na pokrytie schodku. V roku 2027 je táto otázka obzvlášť citlivá, keďže Slovensko má za sebou obdobie vysokých deficitov, napriek snahám o konsolidáciu, čo viedlo k rastu verejného dlhu. Vláda sa ocitla v situácii, keď by podľa platných pravidiel dlhovej brzdy mala smerovať k vyrovnanému rozpočtu.

Namiesto razantných škrtov sa však vládny kabinet rozhodol pre iný prístup. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) má pripraviť deficitný rozpočet s využitím špeciálnej výnimky z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Tento krok má umožniť vláde prekročiť povolené limity zadlženia bez bezprostredných sankcií.

Rozpor s Ústavou a kritika RRZ

Základný princíp legislatívy o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje, aby rozpočet verejnej správy bol vyrovnaný alebo prebytkový. Slovensko sa v súčasnosti nachádza v najvyššom pásme dlhu, kde sa uplatňujú sankčné mechanizmy ústavného zákona. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) preto trvá na tom, že ústavnou povinnosťou vlády je predložiť parlamentu na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu.

Vládny kabinet však odmieta túto povinnosť pre rok 2027 s odôvodnením, že na to nie sú povinní. Argumentuje mimoriadnymi výdavkami spojenými s plnením medzinárodných záväzkov a ďalšími štátnymi výdavkami, ktoré údajne presiahli 3 % HDP, čím sa aktivovala tzv. úniková klauzula. Vláda vyčíslila tieto mimoriadne výdavky na 3,21 % HDP, čo predstavuje takmer 4,4 miliardy eur.

Sporná interpretácia únikovej klauzuly

Výklad únikovej klauzuly je podľa RRZ politicky aj právne sporný. Rada spochybňuje spôsob, akým sa vláda na túto klauzulu odvoláva a tvrdí, že oprávnenosť výnimky nebola dostatočne preukázaná. Podľa RRZ hranica 3 % HDP je prekročená len o niečo vyše 200 miliónov eur, a to až po započítaní celých výdavkov na obranu, celého odvodu do rozpočtu EÚ a celého spolufinancovania eurofondov, nie len ich náhleho nárastu.

Ústavný súd SR pritom pri tejto klauzule zdôraznil, že má slúžiť len na okolnosti, ktoré nastali náhle a neočakávane. RRZ vo svojom stanovisku uviedla, že táto klauzula má slúžiť na zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov spôsobených okolnosťami mimo dosahu Slovenskej republiky a nemala by byť zneužívaná na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy. Ekonóm Štefan Kišš (PS) označil argumentáciu vlády za "absurdný trik", keďže financovanie armády a záväzky voči EÚ nie sú náhle a neočakávané udalosti. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák predpokladá, že takýto deficitný rozpočet by Ústavný súd s vysokou pravdepodobnosťou označil za neplatný.

Tento prístup vlády k štátnym financiám a ich interpretácii ústavných pravidiel vyvoláva značné obavy o udržateľnosť verejného dlhu a dodržiavanie fiškálnej disciplíny v budúcnosti.