Vláda rokuje o kľúčových zmenách v doprave a bývaní a schválila nové požiadavky na energetickú hospodárnosť budov
Vláda SR sa zamerala na legislatívne zmeny v prevádzke technických kontrol, rozvoji štátom podporovaného nájomného bývania, dohľade nad finančným trhom, novele stavebného zákona a energetickej hospodárnosti budov. Schválené boli nové požiadavky na energetickú účinnosť a novela stavebného zákona, pričom sa sleduje aj trend cenovo dostupného bývania v starších tehlových bytoch.

Slovenskú vládu čaká v stredu ďalšie rokovanie. Kľúčovými témami budú zmeny v prevádzke technických a emisných kontrol, ktoré by po novom mohla zastrešovať štát, a posun v projekte štátom podporovaného nájomného bývania s novým investičným partnerom. Do programu sa dostala aj novela stavebného zákona.
Reformy v oblasti STK a emisných kontrol
Ministerstvo dopravy SR predložilo návrh novely zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktorý navrhuje, aby činnosti technických služieb, ako sú technické a emisné kontroly, kontroly originality a montáže plynových zariadení, mohla vykonávať právnická osoba zriadená alebo založená štátom priamo pod Ministerstvom dopravy SR. Tento materiál bude jedným z hlavných bodov rokovania vlády.
Zavedenie štátneho dohľadu nad týmito kľúčovými službami má potenciál priniesť väčšiu transparentnosť a efektivitu do systému kontroly vozidiel na Slovensku. Vláda Roberta Fica sa bude zaoberať týmto návrhom s cieľom zlepšiť súčasný stav a zabezpečiť vyššiu kvalitu poskytovaných služieb pre motoristov.
Rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania
Ďalšou dôležitou témou je rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania. Do systému sa má zapojiť piaty investičný partner, Realitný fond správcovskej spoločnosti 365.invest, ktorý plánuje na Slovensku vybudovať alebo nadobudnúť minimálne 3-tisíc nových nájomných bytov v dlhodobom horizonte. Tento krok je súčasťou úsilia o rozšírenie dostupného a cenovo prijateľného bývania pre občanov.
Kabinet tiež prejedná dodatočné návrhy k investičným zmluvám medzi Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) a investičnými spoločnosťami Hestia SICAV a Slovak Affordable Living SICAV. Tieto dodatky zohľadňujú nedávne zmeny kritérií pre výber investičných partnerov, ktoré vláda schválila vo februári tohto roka. Konkrétne sa znížila minimálna čistá hodnota aktív potrebná pre partnerov zo 100 miliónov eur na 50 miliónov eur, čo má otvoriť dvere širšiemu spektru investorov.
Podrobnejšie pravidlá pre získanie a prideľovanie bytov so štátnou podporou
Nariadenie Vlády SR č. 327/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania, ktoré nadobudlo účinnosť 1. apríla 2026, upravuje kľúčové aspekty nájomného bývania podrobnejšie ako samotný zákon. Konkrétne stanovuje ďalšie kritériá, ktoré musí záujemca spĺňať na získanie postavenia nájomcu, pravidlá prideľovania nájomných bytov a pravidlá výpočtu a aplikácie maximálnej výšky nájomného.
Medzi kritériá pre záujemcov patrí minimálny príjem, ktorý musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného za nájomný byt (bez úhrady za energie a služby) a maximálny príjem domácnosti, ktorý nemôže prekročiť osemnásobok životného minima domácnosti záujemcu. Kritériá minimálneho a maximálneho príjmu nezohľadňujú úhrady za energie a služby, ani náklady na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu.
Minimálny príjem záujemcu sa určuje ako rozdiel medzi priemerným čistým mesačným príjmom domácnosti a životným minimom domácnosti. Priemerný čistý mesačný príjem domácnosti zahŕňa príjmy zo závislej činnosti, podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu, diela a umeleckého výkonu fyzických osôb, daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa, podiely na zisku (dividendy), dávky nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia, výsluhový príspevok a dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky garančného poistenia, starobný a predčasný starobný dôchodok, osobitný a kompenzačný príspevok baníkom, peňažný príspevok na opatrovanie, príjmy z vyživovacej povinnosti detí, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, doktorandské štipendium a osobitný a znížený osobitný príspevok. Tieto príjmy sa posudzujú za kalendárny rok predchádzajúci dňu určenému Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB). Životné minimum domácnosti záujemcu je súčet súm životného minima členov domácnosti za kalendárny mesiac predchádzajúci dňu určenému AŠPNB. Kritérium minimálneho príjmu sa neuplatňuje na záujemcov z preferovaných kategórií zamestnancov verejného sektora a zamestnancov iných zamestnávateľov.
Maximálny príjem domácnosti záujemcu je osemnásobok životného minima domácnosti záujemcu, vypočítaného ako súčet súm životného minima členov domácnosti za kalendárny mesiac predchádzajúci dňu určenému AŠPNB. Všetky uvedené príjmy sa zaraďujú medzi posudzované príjmy na účely splnenia kritérií na získanie postavenia nájomcu.
Novela zákona o dohľade nad finančným trhom a štátny záverečný účet
Ministerstvo financií predložilo vláde návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom. Hlavným cieľom je poveriť Národnú banku Slovenska (NBS) vykonávaním vybraných úloh vyplývajúcich z európskeho nariadenia týkajúceho sa ratingových činností v oblasti životného prostredia, sociálnych otázok a riadenia (ESG). Týmto krokom sa má posilniť dohľad nad udržateľnými finančnými produktmi a investíciami na Slovensku. Vybrané úlohy vyplývajúce z európskeho nariadenia o ratingových činnostiach v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG) má na Slovensku vykonávať Národná banka Slovenska (NBS). Vyplýva to z návrhu novely zákona o dohľade nad finančným trhom z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Nariadenie o ESG ratingoch z roku 2024 je súčasťou balíka opatrení týkajúcich sa udržateľného financovania v Európskej únii (EÚ). Jeho účelom nie je podľa MF harmonizovať metodiky na výpočet týchto ratingov, ale zvýšiť ich transparentnosť. Cieľom je tiež zjednodušiť využívanie potenciálu ratingov pre udržateľné financovanie.
Novela stavebného zákona
Ministerstvo dopravy SR priebežne analyzovalo uplatňovanie stavebného zákona a vyhodnocovalo oblasti, ktoré by pri príprave a povoľovaní stavieb mohli spôsobovať ťažkosti. Novela má spresniť definície a pojmy ako pevné spojenie stavby so zemou, budova a inžinierska stavba. Upraví sa aj rozsah dokumentácie predkladanej k ohláseniu drobných stavieb a požiadavky na jej spracovateľa. Spresnenia sa týkajú aj zabezpečenia preneseného výkonu štátnej správy na obce dvoma zamestnancami na plný pracovný úväzok. Úpravy sa dotknú aj postupu stavebného úradu, ak obsah odvolania smeruje proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu, a odstráni sa duplicita upravujúca požiadavky na osobu vykonávajúcu odborné stavebné práce. Novela tiež upraví vysporiadanie iného práva medzi správcom majetku štátu ako stavebníkom a štátom ako vlastníkom nehnuteľnosti. Spresní sa oprávnenie stavebného úradu overiť dokumentáciu zmeny projektu stavby pri kontrolnej prehliadke s podmienkou, že zmena sa nedotkne práv vlastníka pozemku alebo stavby nad dohodnuté iné právo. Upravia sa aj ustanovenia o kolaudácii, kolaudačnom osvedčení a o zmene v užívaní stavby, ako aj postup stavebného inšpektora pri výkone štátneho stavebného dohľadu, či priestupky a iné správne delikty s odstránením duplicity. Hoci stavebný zákon priniesol výrazné zmeny vrátane inštitucionálnych, organizačných a procesných postupov, ako aj elektronizácie a digitalizácie stavebnej agendy, stále sa zavádza v prechodnom období, kedy sa na určené stavby uplatňuje aj právna úprava pôvodného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku z roku 1976.
Vláda v stredu schválila novelu stavebného zákona, ktorá má zjednotiť a uľahčiť jeho uplatnenie a spresniť jednotlivé ustanovenia na základe doterajších skúseností a poznatkov. Hlavná časť novely by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027, menšia časť 1. novembra 2026. Novela má spresniť pojmy pozemná stavba, budova a inžinierska stavba. Rozsah dokumentácie drobných stavieb sa zjednoduší a jasnejšie upraví. V odbornej terminológii sa spresnia definície a pojmy pevné spojenie stavby so zemou a s tým súvisiaci zmontovaný výrobok. Definícia budovy ako pozemnej stavby sa zosúladí s novou navrhovanou úpravou zákona o katastri nehnuteľností a spresní sa definícia inžinierskej stavby, ktorá v doterajšej úprave chýba. Ministerstvo dopravy uviedlo, že do úpravy sa vracia z minulosti zaužívaný pojem pozemná stavba ako stavba, ktorá nie je inžinierskou stavbou a ani nespĺňa charakteristiku budovy. Upraví sa aj rozsah dokumentácie predkladanej k ohláseniu drobných stavieb a stavebných úprav, ktoré nezasahujú do nosnej konštrukcie stavby, ako aj požiadavky na jej spracovateľa. Spresnenia sa týkajú aj zabezpečenia preneseného výkonu štátnej správy na obce dvoma zamestnancami na plný pracovný úväzok, ako aj stavebných prác, drobných stavieb a udržiavacích prác, pre ktoré sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu.
Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov
Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorú vláda schválila v stredu, preberá obsah novej európskej smernice z 24. apríla 2024. Táto smernica stanovuje nový cieľ dosiahnuť od 1. januára 2030 pri nových a významne obnovených budovách energetickú úroveň budov s nulovými emisiami. Pôvodná eurosmernica z 19. mája 2010 upravovala postup a harmonogram dosiahnutia energetickej úrovne nových a významne obnovených budov s takmer nulovou potrebou energie od 31. decembra 2020. Zároveň obsahuje povinnosť energetickej certifikácie, obsah dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a zabezpečenie prechodu výstavby budov po roku 2020 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Navrhovaná účinnosť novely je 1. novembra 2026. Cieľom právnej úpravy je podporiť energetickú hospodárnosť budov a obnovu existujúceho fondu budov vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie fondu budov do roku 2050. Novela určuje novú definíciu budovy s nulovými emisiami, obsah plánu obnovy budov a pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť (minimálne normy energetickej hospodárnosti). Zavádza požiadavku na zavedenie systému pasportov obnovy budovy a na inštaláciu zariadení, ktoré využívajú slnečnú energiu v budove. Rozširuje tiež požiadavku na infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu miernym zvýšením doterajšej povinnosti, a to vybaviť nabíjacími bodmi a infraštruktúrou vedenia pre elektrické vozidlá, pre vlastníka novej alebo významne obnovovanej budovy, ktorá má viac ako päť parkovacích miest, resp. nebytovej budovy s viac ako 20 parkovacími miestami.
Novela upravuje aj zákon o správcoch bytových domov a zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom navrhuje úpravy vo vzdelávaní správcov. Požiadavky súvisiace s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR, ktoré ich prevezme návrhom zákona, ktorý nahradí zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vrátane zmeny živnostenského zákona a zákona o energetickej efektívnosti.
Mimo finančných regulácií, vláda tiež posúdi a schváli návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2025. Podstatným zistením je, že verejné financie v minulom roku hospodárili so schodkom vo výške 6,086 miliardy eur, čo predstavuje dôležitý údaj pre budúce makroekonomické plány. Taktiež je zazmluvnených 3479 projektov v hodnote 8,16 miliardy eur z eurofondového Programu Slovensko.
Okrem vládnych iniciatív sa na realitnom trhu objavuje nový trend bývania, ktorý objavil nehnuteľnosti s obrovskou výhodou a nižšou cenou. Po raste cien novostavieb sa zvyšuje záujem o staršie byty, najmä o tehlové bytovky zo začiatku 60. rokov, ktoré prekvapujú svojou odolnosťou a kvalitou. Tieto byty ponúkajú veľkorysé dispozície, vyššie stropy a flexibilitu pri prerábkach. Bonusom je aj lokalita so zabehnutým životom, tiché a pokojné štvrte s vyrastenou zeleňou, školami a potrebnou vybavenosťou, často v blízkosti centra. Ich priaznivá cena v porovnaní s novostavbami a staromestská atmosféra predstavujú strednú cestu pre získanie cenovo dostupného bývania. Architekt Marek Abramovič potvrdzuje, že aj atypické byty v domoch so železobetónovou kostrou a tehlovými stenami sa dajú pretransformovať na funkčné a moderné bývanie, pričom náklady na rekonštrukciu môžu byť kompenzované nižšou kúpnou cenou. Skúsenosti ukazujú, že aj „staršie ako paneláky“ byty dokážu vyhovovať súčasným nárokom a môžu byť lacnejšie ako nové byty.
Ďalší zdroj: Byty, ktoré porážajú paneláky aj novostavby. Trend bývania objavil... spravy.pravda.sk
Spracované z článku zdroja aktuality.sk.