Vojna v Iráne môže predražiť hypotéky Slovákov

Hypotéky Slovákov sú v súčasnosti ovplyvnené geopolitickými udalosťami, ktoré sa odohrávajú ďaleko od strednej Európy. Európska centrálna banka (ECB) síce na svojom júlovom zasadnutí ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené, no pretrvávajúca neistota a rastúce ceny energií signalizujú možnosť ďalšieho sprísňovania menovej politiky už na jeseň.

Geopolitické napätie a dopad na úrokové sadzby

Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj hypoték je cena ropy, ktorá je priamo naviazaná na vojenský konflikt v Iráne a napätú situáciu v Hormuzskom prielive. Vojna v regióne vyháňa ceny energií nahor, čo následne tlačí na rast inflácie v celej eurozóne. V reakcii na to ECB už v júni pristúpila k prvému zvýšeniu sadzieb o 25 bázických bodov po dlhom období uvoľnenej menovej politiky. Depozitná sadzba zostáva na úrovni 2,25 %, sadzba hlavných refinančných operácií na 2,40 % a jednodňových refinančných operácií na 2,65 %.

Prognózy ECB predpokladajú priemernú infláciu 3,0 % v roku 2026, pričom návrat k dvojpercentnému cieľu sa očakáva až v roku 2028. Aj keď júlová pauza signalizovala určitú opatrnosť, interné diskusie v Rade guvernérov už zvažovali potrebu ďalšieho zvýšenia. Prezidentka Christine Lagardeová zdôraznila, že budúce rozhodnutia budú závisieť od prichádzajúcich ekonomických dát, čo naznačuje, že ak ceny ropy nezačnú klesať, septembrové zvýšenie sadzieb je reálne v hre.

Dôsledky pre slovenské domácnosti

Rozhodnutia ECB majú priamy dopad na úrokové sadzby hypoték ponúkaných slovenskými bankami, ktoré si od nich odvodzujú svoje náklady na požičiavanie peňazí. Národná banka Slovenska (NBS) potvrdzuje, že doba takmer nulových úrokov je minulosťou a sadzby sa vyvíjajú v cykloch, ktoré sú silne ovplyvnené menovou politikou ECB. Ak dôjde k ďalšiemu zvýšeniu sadzieb, banky ho skôr či neskôr premietnu do svojich ponúk.

Tento vývoj najviac pocítia klienti s končiacou fixáciou úrokovej sadzby a noví žiadatelia o hypotéky. Aj malé navýšenie sadzby o niekoľko desatín percenta, napríklad pri hypotéke vo výške 100 000 eur, môže znamenať dodatočné stovky eur ročne v splátkach.

Negatívne signály z Blízkeho východu

Situáciu komplikujú pretrvávajúce geopolitické riziká v regióne Blízkeho východu. Po pôvodnom diplomatickom uvoľnení napätia, ktoré viedlo ku krátkodobému poklesu cien energií, sa vzťahy v Iráne opäť zhoršili. Trhy sú preto skeptickejšie voči akýmkoľvek mierovým správam. Okrem toho útoky jemenských Húsíov na tankery v Červenom mori naznačujú rozšírenie rizík na kľúčové námorné trasy pre prepravu ropy, čo udržuje tlak na jej ceny.

Jedinou pozitívnou správou je pokles inflácie v eurozóne na 2,8 % v júni z májových 3,2 %, avšak ceny energií naďalej rastú ročným tempom 8,5 % (údaje Eurostat). Pretrvávajúce vysoké ceny energií sa časom prenášajú do cien potravín a služieb, čo následne ovplyvňuje aj náklady na bývanie a splátky hypoték.

Budúcnosť slovenských hypoték tak nie je primárne ovplyvňovaná rozhodnutiami vo Frankfurte či Bratislave, ale skôr vývojom udalostí v Perzskom zálive. Pre domácnosti na Slovensku to znamená zvýšenú neistotu a potrebu sledovať makroekonomické ukazovatele a odporúčania zo strany finančných inštitúcií.