Vysoké náklady na nájomné ohrozujú finančnú stabilitu domácností na Slovensku
Slovenské domácnosti čelia vysokým nákladom na nájomné bývanie, ktoré výrazne zaťažujú ich rozpočty a predstavujú riziko pre budovanie čistého bohatstva. Až 93,1 % domácností preferuje vlastné bývanie, čo radí Slovensko na druhé miesto v EÚ, no pre mnohých je kúpa nehnuteľnosti nedostupná, či už kvôli cenám alebo obmedzenej ponuke. Cena jednej izby v podnájme dosahuje 300 eur.

Slovensko lídrom vo vlastníctve nehnuteľností, no s vysokými nákladmi na nájom
Slovenské domácnosti sú silne orientované na vlastníctvo nehnuteľností. Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 vlastnilo dom alebo byt až 93,1 percenta domácností, čím sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste v rebríčku 27 krajín Európskej únie, hneď za Rumunskom (94,3 %). Naopak, najnižší podiel vlastníctva nehnuteľností eviduje Nemecko (47,2 %). Táto preferencia je ovplyvnená aj ekonomickou nevýhodnosťou nájomného bývania na Slovensku.
Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) predstavuje bývanie v prenájme riziko nižšieho čistého bohatstva. Vysoké náklady na nájomné výrazne zasahujú do rodinných rozpočtov, čo obmedzuje schopnosť domácností sporiť alebo investovať do vlastného majetku.
Neúmerné výdavky na prenájom v mestách
Náklady na nájom sú obzvlášť zaťažujúce vo väčších mestách, ako je Bratislava. Napríklad, ak by zamestnanec s vyšším príjmom chcel bývať s rodinou v trojizbovom byte v Bratislave, mesačné nájomné by sa pohybovalo okolo 900 eur. Táto suma pohltí značnú časť výplaty, čo rodine neumožňuje iné investície či sporenie. Aj napriek snahám o minimalizáciu nákladov ostávajú výdavky na bývanie vysoké.
Cena za samostatnú izbu sa pohybuje okolo 300 eur, čo si vyžaduje zdieľanie domácnosti s inými osobami a obmedzuje súkromie. Tento typ bývania je tak atraktívny najmä pre mladých ľudí na začiatku kariéry, ktorí plánujú neskôr kúpiť vlastnú nehnuteľnosť prostredníctvom hypotéky.
Vplyv cien na trhu s nehnuteľnosťami
Nedostatok dostupných bytov, ako napríklad v Karlovej Vsi, kde je ponuka nižšia než v menších okresných mestách, núti ľudí k riskantným rozhodnutiam a často k závislostiam na nájomnom bývaní. Tento stav vedie k situácii, kedy aj finančne zabezpečené domácnosti s vyššími príjmami, ako napríklad manažéri so zárobkom 3-tisíc eur mesačne, uprednostňujú spotrebu pred sporením či investovaním do bývania. Takéto správanie môže byť spôsobené nedostupnosťou vlastného bývania, ale aj zdanlivou „slobodou“ bez hypotekárnych záväzkov. V konečnom dôsledku však môže viesť k zníženiu celkového bohatstva v porovnaní s domácnosťami vlastniacimi nehnuteľnosť. Analytici NBS zdôrazňujú, že reálne zbohatli najmä domácnosti s hypotékami, pretože hodnota nehnuteľností rastie.
Dlhodobé dôsledky dominantného nájomného bývania
Dlhodobé zotrvanie v nájomnom bývaní na Slovensku sa môže pre bežnú domácnosť stať finančnou pascou. Vzhľadom na vysoké nájmy a pomalý rast miezd je kumulácia dostatočných úspor na kúpu vlastnej nehnuteľnosti mimoriadne náročná. Tento faktor, v kombinácii s obmedzenou ponukou nehnuteľností na trhu, prispieva k udržaniu vysokých cien a znevýhodňuje domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Situácia tak naďalej prehlbuje rozdiel v čistom bohatstve medzi vlastníkmi a nájomníkmi. Pretrvávajúce vysoké ceny nájmov a nehnuteľností naznačujú, že tento trend bude pokračovať, ak nenastanú systémové zmeny v dostupnosti bývania.
Spracované z článku zdroja trend.sk.