Zákon brzdí miliardový biznis a seniorom berie lôžka

Slovensko čelí demografickému kolapsu, čo má významný vplyv na realitný trh a dostupnosť lôžok pre seniorov. Legislatíva v súčasnosti bráni miliardovým investíciám do tejto oblasti. Nehnuteľnosti po rodičoch sa stávajú často jediným platidlom za zabezpečenie dôstojnej staroby. Rastúci počet starších ľudí a zrýchľujúce sa starnutie spoločnosti predstavujú pre investorov investičnú príležitosť, ktorú však súčasné zákony obmedzujú. Odhaduje sa, že na Slovensku chýba až 30-tisíc miest v zariadeniach pre seniorov. Tento nedostatok nie je spôsobený nedostatkom kapitálu, ale obmedzujúcou legislatívou. Slovensko už nežije vo viacgeneračných domoch. Deti sú v mestách alebo v zahraničí, pričom v energeticky náročných domoch na vidieku zostávajú osamelí seniori. Tento stav zvyšuje dopyt po inštitucionálnej starostlivosti. Vyber zariadenia je vecou voľby jednotlivca, nie štátu a politikov.

Legislatívne obmedzenia a ich dopad na investície

Zákon o sociálnych službách, číslo 448/2008 Z. z., stanovuje maximálnu kapacitu zariadenia na 40 miest. Podľa Anny Ghannamovej, predsedníčky APSS v SR, je Slovensko jedinou krajinou v Európe s takýmto zákonným obmedzením. To je hlavný dôvod, prečo sem neprichádzajú zahraniční investori a spoločnosti, ktoré inde v EÚ budujú a prevádzkujú moderné zariadenia dlhodobej starostlivosti.

Cieľom obmedzenia je deinštitucionalizácia, aby sa seniori necítili ako v nemocnici. Zámerom je vytvoriť komunitné prostredie podobné rodine s lepšou starostlivosťou personálu. Pre zahraničných investorov je však obmedzenie kapacity na 40 miest v jednej budove neefektívne a stratové. Bez zrušenia tohto limitu štát nedokáže zabezpečiť dostatok miest pre generáciu 80+, ktorá podľa prognóz OECD do roku 2040 narastie trojnásobne.

Demografické zmeny a rastúci dopyt po službách

Nedostatok kapacít súvisí s poklesom pôrodnosti na Slovensku. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla pôrodnosť v roku 2024 úroveň 1,31 dieťaťa na ženu, čo je pod hranicou reprodukcie. Priemerný vek obyvateľstva sa neustále zvyšuje. Prognózy Infostatu a Európskej komisie hovoria, že v roku 2050 bude každý tretí Slovák starší ako 65 rokov. Mladí ľudia odkladajú rodičovstvo, čím zaniká model rodinnej opatery. Dopyt po službách pre osamelých rastie.

Ekonomické aspekty a trhové príležitosti

Dôchodky Slovákov často nestačia na kvalitné služby, preto sa stáva štandardom predaj alebo prenájom nehnuteľností rodičov, aby sa financovala nadštandardná starostlivosť. Mesačné náklady v "prémiových" zariadeniach presahujú 2-tisíc eur. V Bratislave tvoria jednočlenné domácnosti v novostavbách takmer polovicu. Investori sa preto zameriavajú na co-livingové projekty, kde je výnos z metra štvorcového o 15 až 25 percent vyšší ako pri klasickom nájme. Podobný potenciál má aj seniorské bývanie, ktoré však na Slovensku chýba.

Napriek tomu, že seniorské bývanie má potenciál byť lukratívnym biznisom, pre prevádzkovateľov sociálnych služieb to neplatí. Podľa Anny Ghannamovej služby dlhodobej starostlivosti nie sú ziskové. Akýkoľvek kladný hospodársky výsledok musí byť vrátený do služby alebo na platy zamestnancov. Súkromné zdravotné poisťovne si zisk môžu prerozdeľovať, zatiaľ čo poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí sú z 54 percent financovaní zo súkromných zdrojov klientov, bojujú o možnosť tvoriť rezervy na opravy. Osamelosť sa v roku 2026 stala diagnózou, ale aj trhovou príležitosťou. Technológie ako telemedicína a monitorovacie zariadenia zaznamenávajú 12-percentný medziročný nárast.

Súčasná legislatíva na Slovensku, najmä obmedzenie kapacity zariadení pre seniorov, výrazne brzdí investície a rozvoj moderných služieb v oblasti dlhodobej starostlivosti. Napriek demografickým zmenám a rastúcemu dopytu zostáva trhový potenciál nevyužitý, čo má priamy dopad na kvalitu a dostupnosť starostlivosti o starnúcu populáciu.