Zlato opäť v centre pozornosti centrálnych bánk

Globálne posuny v držbe zlatých rezerv

Centrálne banky po celom svete prehodnocujú svoje portfóliá zlatých rezerv. Zatiaľ čo Čína a Poľsko patria medzi štáty, ktoré v poslednom období výrazne zvyšujú svoje zlaté zásoby, Francúzsko a zvažuje aj Nemecko presúvajú časť svojich rezerv bližšie k domovu. Naopak, Rusko a Turecko sa rozhodli svoje zlaté aktíva redukovať.

Tento trend naznačuje rastúci záujem o zlato po desaťročiach relatívneho nezáujmu, čo je často spájané s ekonomickými a geopolitickými faktormi, najmä so situáciou v Pekingu. Spoločné motivácie pre tieto masívne nákupy, ktoré spájajú krajiny ako Čína a Poľsko, sú predmetom analýz, avšak hlavné dôvody sa líšia krajinu od krajiny.

Cenový potenciál zlata a jeho úloha v rezervách

Podiel zlata v rezervách centrálnych bánk sa v 70. rokoch minulého storočia pohyboval nad 70 percentami, kým v súčasnosti dosahuje približne 30 percent. Tento rozdiel naznačuje značný potenciál pre ďalší rast cien zlata, obzvlášť v kontexte pokračujúceho tlačenia peňazí, ktoré je pozorované napríklad v Číne.

Jedným z dôvodov rastu záujmu o zlato je pokles dôvery v americký dolár a absencia silných alternatívnych rezervných mien. Euro, s približne 20-percentným podielom v globálnych rezervách, čelí výzvam ako rozdelenie eurozóny, pomalý hospodársky rast a stagnácia najväčších ekonomík, ako sú Nemecko a Francúzsko.

Čínsky jüan, napriek rastúcemu ekonomickému vplyvu Číny, tvorí iba jedno percento globálnych rezerv, čo je dôsledok kontrol voľného pohybu kapitálu v autoritárskej krajine. Ani japonský jen či britská libra nemajú v súčasnosti výrazne vyšší podiel v rezervách centrálnych bánk. Zlato sa v takomto prostredí javí ako stabilný uchovávateľ hodnoty a ochrana pred poklesom kúpnej sily fiat mien, čo potvrdzuje jeho historický vývoj hodnoty, ktorý počas posledných 20 rokov rástol súbežne s objemom peňazí v obehu.

Čínsky geostrategický a ekonomický obrat

Postupné kroky Pekingu naznačujú úmysel osamostatniť sa od ekonomickej závislosti na Spojených štátoch. Kľúčovou stratégiou je znižovanie objemu amerických dlhopisov v čínskych rezervách. Zatiaľ čo v rokoch 2009 až 2011 vlastnila Čína približne 13 percent všetkých amerických štátnych dlhopisov, dnes je to iba dve percentá.

Okrem toho rýchlo klesá aj vzájomný obchod medzi oboma krajinami. Podiel čínskeho tovaru na americkom dovoze sa znížil z 22 percent v roku 2018 na deväť percent v roku 2025, pričom rovnako klesá aj čínsky dovoz zo Spojených štátov. Profesor Waldemar Karpa z Akadémie Leona Koźmińského k tomu dodáva, že hoci geopolitické dôvody sú významné, hlavným dôvodom nákupov zlata zo strany Pekingu je aj potreba stabilizovať bilanciu centrálnej banky, keďže zlato nie je vystavené riziku zmien úrokových sadzieb.

Vnútorné ekonomické výzvy Číny a dopad na zlato

Rastúci podiel zlata v rezervách čínskej centrálnej banky, z približne troch až štyroch percent na tohtoročných sedem percent, je čiastočne motivovaný aj hlbokými štrukturálnymi problémami druhej najväčšej ekonomiky sveta. V centre týchto problémov stojí realitný trh, ktorý v krajine zažíva výrazný pokles.

Dlhodobý pokles cien nehnuteľností má negatívny vplyv na celé hospodárstvo, keďže značná časť majetku čínskej strednej triedy je uložená práve v realitách. To vedie k poklesu bohatstva a oslabeniu ochoty spotrebiteľov míňať. Pokusy vlády stimulovať domácu spotrebu sú zatiaľ neúspešné, čo zvyšuje riziko prehlbovania deflácie a možnej hospodárskej stagnácie. Vysoká úroveň zadlženia v pomere k HDP a nízka likvidita, teda nedostupnosť úverov, ďalej komplikujú ekonomickú situáciu krajiny.