Zmeny v dani z nehnuteľností: Vyššie poplatky za poschodové objekty

Slovenské samosprávy sa pripravujú na významné zmeny v oblasti dane z nehnuteľností. Ministerstvo financií SR navrhuje reformu, ktorá ruší doterajšie limity na príplatky za nadzemné podlažia. Táto zmena má potenciál výrazne ovplyvniť rozpočty firiem a majiteľov viacpodlažných komerčných nehnuteľností. Namiesto pevne stanoveného stropu sa výška príplatku za každé nadzemné podlažie bude po novom odvíjať od miestnej dane zo stavieb na bývanie, ktorú si každá obec a mesto stanoví individuálne.

Koniec dvadsaťročného obmedzenia

Doterajší systém, platný od roku 2004, stanovoval jednotný maximálny príplatok vo výške 33 centov za štvorcový meter za každé nadzemné podlažie. Táto suma už dlhodobo nezodpovedala aktuálnej realite realitného trhu ani ekonomickému vývoju. Zrušením tohto stropu získajú samosprávy väčšiu flexibilitu pri určovaní výšky dane, čo im umožní prispôsobiť výber daní miestnym podmienkam a potrebám.

Nový model naviaže príplatok za nadzemné podlažie na výšku dane zo stavieb na bývanie. Pre ilustráciu, v Bratislave (Staré Mesto) je táto daň 1,35 €/m², v Košiciach 1,27 €/m² a v Prešove 0,95 €/m². Ak samospráva nastaví príplatok na rovnakú úroveň ako daň zo stavieb na bývanie, môže to pre majiteľov budov s viacerými poschodiami znamenať podstatné zvýšenie daňového zaťaženia.

Kto pocíti zmeny najviac?

Zmeny v dani z nehnuteľností sa dotknú primárne vlastníkov a prevádzkovateľov viacpodlažných objektov, ktoré slúžia na komerčné účely. Medzi najviac ohrozené typy nehnuteľností patria veľké administratívne komplexy, biznis centrá, hotely (mestské aj rekreačné), nákupné a obchodné domy, a taktiež apartmánové domy využívané na podnikanie.

Pre tieto subjekty môže mať zrušenie stropu za nadzemné podlažia značné finančné dopady. Predpokladá sa, že vyššie daňové zaťaženie sa s veľkou pravdepodobnosťou premietne do zvýšenia nájomného pre firmy a živnostníkov, ktorí si v týchto objektoch prenajímajú priestory. Prvé zmeny by mohli platiť už pri podávaní daňového priznania za budúci rok.

Obavy podnikateľov vs. pohľad samospráv

Analytici a zástupcovia podnikateľskej sféry vyjadrujú obavy z potenciálneho nárastu nákladov na podnikanie. Martin Lidaj, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, pre STVR uviedol, že pre mnohých malých a stredných podnikateľov môže byť zvýšená sadzba dane významným problémom, pričom môže tvoriť aj viac ako 20 % ročného nájmu.

Naopak, zástupcovia samospráv sa snažia tlmiť obavy z masívneho zdražovania. Argumentujú, že mnohé obce a mestá v súčasnosti nevyužívajú naplno ani platné zákonné limity pre výber daní a často ich držia na nižších úrovniach. Dôvodom je snaha o zachovanie konkurencieschopnosti a prilákanie investícií do regiónu. Ich prístup naznačuje, že samosprávy budú k zvyšovaniu daní pristupovať obozretne a nie plošne. Jozef Božik, šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), dodal: „Pomôžu samosprávam, na území ktorých sa nachádzajú poschodové budovy, ktoré sú určené na podnikanie. Samozrejme, že hotely, apartmánové domy, veľké administratívne centrá, nákupné centrá.“

Časový horizont platnosti nových pravidiel

Ak navrhovaná legislatívna zmena prejde schvaľovacím procesom v parlamente, účinnosť nadobudne k 1. novembru. Je však dôležité poznamenať, že bezprostredné dopady na výšku daní by sa nemali prejaviť okamžite. Majitelia nehnuteľností pocítia vyššie sumy v daňových priznaniach a výmeroch najskôr za zdaňovacie obdobie roka 2027. To poskytuje podnikateľom a samosprávam určitý čas na adaptáciu a prehodnotenie svojich stratégií v súvislosti s novými pravidlami pre daň z nehnuteľností.

Ďalší zdroj: refresher.sk