Zrýchlenie inflácie v apríli 2026: Neočakávaný vývoj cien potravín a služieb a rast cien nehnuteľností signalizuje prehriatie trhu a zvýšenú dlhovú záťaž domácností. Rastúce výdavky domácností prehlbujú inflačné tlaky.

V apríli 2026 došlo na Slovensku k zrýchleniu inflácie, ktorá dosiahla medziročnú mieru 4,0 %, hoci tento nárast bol miernejší, než predpokladala Národná banka Slovenska (NBS). Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvnil túto odchýlku od prognóz, bol nečakaný pokles cien potravín, ako aj pomalší rast cien služieb, čo zmiernilo celkový inflačný tlak. Hoci došlo k zvýšeniu cien energií, ich vplyv na Slovensku bol relatívne miernejší v porovnaní s niektorými inými krajinami eurozóny. V Českej republike však v rovnakom období došlo k prekvapivému zníženiu inflácie na 3,5 %, hoci sa očakávala na úrovni 3,8 %. Aj tu hral kľúčovú úlohu pokles cien potravín, pričom k nízkej inflácii prispelo aj zníženie nákladov na bývanie. Analytici Českej národnej banky (ČNB) očakávali ich v apríli 2026 na úrovni 3,8 %. Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) sa očakáva, že inflácia v eurozóne tento rok v priemere vzrastie o 2,7 % v dôsledku vyšších cien energií. Prognostici však predpokladajú, že inflácia by sa mala spomaliť a do konca budúceho roka by sa mala dostať na úroveň inflačného cieľa, aj napriek tomu, že ECB nedávno ponechala úrokové sadzby nezmenené. Tento vývoj posilňuje očakávania, že ECB bude musieť pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb s cieľom zabrániť rastu dlhodobých inflačných očakávaní.## Neočakávaný vývoj cien potravín a vplyv na infláciuSpotrebiteľské ceny v apríli medzimesačne vzrástli o 0,4 %, čím sa medziročná miera inflácie zvýšila na spomínaných 4,0 % (podľa rýchleho odhadu inflácie meranej indexom HICP). Tento výsledok však zaostal za očakávaniami jarnej predikcie NBS o 0,3 percentuálneho bodu, predovšetkým vďaka potravinám a službám. Po dvoch mesiacoch poklesov cien potravín, vrátane alkoholu a tabaku, analytici NBS očakávali ich opätovný nárast, čo sa však nestalo.Potraviny v apríli mierne poklesli dokonca aj po ich historicky najväčšom marcovom poklese, ktorý bol čiastočne spôsobený zvýšenou konkurenciou pred Veľkou nocou. Tento prekvapivý vývoj môže súvisieť s pokračujúcim poklesom cien rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj s nižšími odbytovými cenami slovenských potravinárov pre domáci trh. Napriek turbulenciám na trhoch s energiami a inými vstupmi pre poľnohospodárstvo, sa vyššie náklady zatiaľ plne nepremietli do cien prvovýroby a priemyselnej výroby, ale očakáva sa ich oneskorený dopad.## Dynamika cien energií a služiebCeny energií na Slovensku vzrástli v apríli o 2,4 % v porovnaní s marcom. Napriek tomu, rast cien energií po vypuknutí konfliktu v Perzskom zálive nie je na Slovensku taký dramatický ako v iných krajinách EÚ. Vplyv drahšej ropy na infláciu je miernejší aj vďaka nižšiemu podielu výdavkov na pohonné látky v porovnaní s napríklad Luxemburskom. Zaujímavé je, že ceny pohonných látok bez daní na čerpacích staniciach sú podľa údajov Európskej komisie nižšie ako v ostatných krajinách V4, zatiaľ čo s daňami sú najvyššie.Tempo rastu cien služieb a bežných tovarov sa spomalilo už druhý mesiac po sebe, čo významne prispelo k spomaleniu tzv. jadrovej inflácie HICP, ktorá sleduje vývoj cien bežných tovarov a služieb. Z nákladovej strany sa do cien premieta slabnúci rast miezd a spomaľuje ich aj slabý spotrebiteľský dopyt, na ktorý poukazujú prieskumy ekonomického sentimentu firiem, najmä v obchode. Napriek spomaleniu dosiahla jadrová inflácia v apríli úroveň 3,6 %, čo je stále jedna z rýchlejších hodnôt spomedzi krajín eurozóny.## Perspektívy inflácie a geopolitické vplyvyCelková inflácia v eurozóne v apríli zrýchlila na 3,0 % z marcovej úrovne 2,6 %. Slovensko si vďaka miernejšiemu vplyvu cien energií udržalo siedmu najvyššiu infláciu spomedzi krajín eurozóny. Na čele tohto rebríčka sa nachádza Bulharsko, kde rast cien prevýšil 6 %. Národná banka Slovenska predpokladá, že celková inflácia HICP v máji zvoľní na 3,8 %. Je však nevyhnutné vziať do úvahy, že cenový vývoj je naďalej silne ovplyvňovaný prostredím veľkej neistoty, ktorá súvisí s pretrvávajúcim geopolitickým napätím, čo môže mať ďalší dopad na cenové rozhodnutia a celkovú ekonomickú stabilitu.Prognostici v prieskume profesionálnych prognostikov (Survey of Professional Forecasters – SPF) Európskej centrálnej banky (ECB) očakávajú, že inflácia v eurozóne sa v roku 2027 zmierni na 2,1 % a v roku 2028 na 2 %, čím dosiahne inflačný cieľ ECB. Okrem toho revidovali svoje očakávania týkajúce sa rastu HDP v eurozóne. Kým pred tromi mesiacmi predpokladali rast HDP v roku 2026 o 1,2 %, aktuálne očakávajú rast len o 1 %. V roku 2027 by mal rast zrýchliť na 1,3 %, čo je však o 0,1 percentuálneho bodu menej než pôvodný odhad. Rast HDP v roku 2028 by mal zotrvať na úrovni 1,3 %.#### Rastu výdavkov domácností sa nedarí spomaliť infláciuPodľa reprezentatívneho prieskumu pre spoločnosť Home Credit, realizovaného agentúrou Ipsos (od 30. marca do 2. apríla na vzorke 1022 respondentov), pociťuje vyše 80 % slovenských domácností vyššie mesačné výdavky ako vlani, pričom 35 % hovorí o výraznom náraste. Zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no výrazné navýšenie tam spomína o polovicu menej ľudí ako v SR. Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných (vyše 40 %) v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo – z 18 % vlani na tohtoročných 13 %. Príčinu medziročne drahšieho života vidí najviac ľudí (74 %) v celkovom zdražovaní všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %). Tri z desiatich domácností by podľa prieskumu potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.## Vývoj cien nehnuteľností podľa NBSCeny nehnuteľností na začiatku roka 2026 vzrástli v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 3,4 %. Medziročný rast sa nepatrne spomalil na 11,3 %, čo je zároveň piaty štvrťrok v rade s dvojciferným tempom. Priemerná cena nehnuteľností na bývanie dosiahla nové maximum 3005 eur/štvorcový meter (m2), čo je približne o 100 eur/m2 viac než v závere vlaňajška. Za rastom cien stoja výlučne byty, a to predovšetkým vo februári. Analytik centrálnej banky Roman Vrbovský komentoval, že ceny domov, aj ich ponuka, klesli. Najvýraznejšie zdraželi nehnuteľnosti v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Príspevky Košického a Žilinského kraja k celkovej zmene ceny sa zmiernili, viditeľne však posilnil Prešovský a Banskobystrický kraj. Podiel domov na celkovej ponuke sa postupne znižuje už od polovice minulého roka, pričom celkový počet inzerátov sa v prvom štvrťroku nemenil. Ak by pomer bytov a domov v ponuke zostal nezmenený, celkový rast cien by dosiahol len 2,5 %. Podiel novostavieb zostal stabilný, hoci o niečo nižší ako v predchádzajúcich rokoch. Priemerná cena bytov narástla v prvom štvrťroku 2026 o 3,5 % a v medziročnom porovnaní o 11,1 %. V eurách dosiahla 3378 eur/m2, čo je o 115 eur/m2 viac ako na konci minulého roka. Najvýraznejšie, o viac než 5 %, rástli ceny jednoizbových bytov, avšak ceny najväčších bytov už druhý štvrťrok po sebe mierne poklesli.Trh s domami má za sebou slabší štvrťrok. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku zlacneli o 21 eur/m2 na 2118 eur/m2. Medzištvrťročne ich ceny poklesli o 1 %, hoci v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sú stále o 4,3 % vyššie. Cenový vývoj naznačuje neistotu na trhu, čomu zodpovedá aj slabší prírastok nových hypotekárnych úverov. Najvýraznejšie, až o 11 % medzištvrťročne, rástli ceny bývania v Prešovskom kraji. Tento skokový rast súvisí so zmenou štruktúry ponuky, kedy sa lacnejšie nehnuteľnosti z inzerátov vypredali a v ponuke zostali skôr tie drahšie. Výrazný nárast cien bytov bol viditeľný v okresoch Poprad a Prešov, a to aj po vylúčení turistických destinácií. Medzi ďalšie nadpriemerne rýchlo rastúce regióny patria Banskobystrický (6,9 %), Trenčiansky (5,1 %) a Žilinský kraj (4,7 %). Nárast cien v Banskobystrickom kraji spôsobili najmä ceny bytov v okrese Banská Bystrica. V Trenčianskom kraji prispeli najviac okresy Ilava a Myjava, v Žilinskom to boli Martin a Liptovský Mikuláš. V žiadnom z ôsmich krajov ceny neklesli. Detailnejšia analýza Prešovského kraja naznačuje, že cenový vývoj je rozkývaný a po dvoch štvrťrokoch minimálnych zmien prišiel skokový rast, ktorý súvisí so zmenou štruktúry ponuky (lacnejšie nehnuteľnosti z inzerátov sa vypredali). Analytik centrálnej banky Roman Vrbovský komentoval, že štatistika NBS vychádza z cien v inzerátoch. Štatistický úrad zverejní údaje koncom mesiaca, pričom používa inú metodiku.Hoci celoslovenská hodnota jedného štvorcového metra bytov či domov pokorila novú psychologickú hranicu, na trhu sa vkráda neistota.Hypotéky medzitým zdraželi o desatiny percenta a ľudia sa ponáhľajú vybaviť si úver skôr, než sadzby ešte stúpnu. Zároveň sa spomaľuje realitný trh – kupujúci sú opatrnejší.Hoci je nový stavebný zákon účinný už vyše roka, výstavbu neurýchlil. Stavebných povolení je menej než v predchádzajúcich rokoch. Niektoré problémy má vyriešiť novela zákona.## Nové perspektívy pre realitný trh podľa konferencie Reality a Development 2026 a správy TASR na Teraz.sk a hnonline.skNa konferencii bola zmienená nová perspektíva, že napriek rastu cien nehnuteľností celkovo, príspevky Košického a Žilinského kraja k celkovej zmene ceny sa zmiernili, zatiaľ čo viditeľne posilnil Prešovský a Banskobystrický kraj. Podľa Romana Vrbovského, analytika NBS, veľké výkyvy v mesačných údajoch naznačujú, že na trh sa vkráda neistota okolo budúceho vývoja, čomu zodpovedá aj slabší prírastok nových hypotekárnych úverov. Medzimesačný vývoj cien v prvom štvrťroku 2026 bol charakterizovaný značnými výkyvmi. V januári došlo k miernemu ochladeniu po silnom decembri, vo februári výrazne narástli ceny bytov, zatiaľ čo domy pokračovali v poklese, a v marci bola situácia presne opačná. Tieto výrazné mesačné výkyvy môžu signalizovať nejednoznačnosť očakávaní ohľadne budúceho vývoja. Zvýšená neistota môže byť dôvodom klesajúceho objemu nových hypoték v prvých troch mesiacoch, aj napriek tomu, že úrokové sadzby sa nemenili.Analytici zároveň upozorňujú, že kolísanie mesačných dát a slabší rast hypotekárnych úverov signalizujú, že realitný trh vstupuje do fázy zvýšenej neistoty, kde bude kľúčová nielen dopytová, ale aj ponuková dynamika. Podľa Mariana Bulíka, finančného analytika spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, je slovenský sen o vlastnom bývaní konfrontovaný s realitou vysokých cien a úrokových sadzieb, pričom úrok 3,5 % na hypotéke je možné považovať za nový normál. Dodatočný zdroj: openiazoch.zoznam.sk a ekonomika.pravda.skNové perspektívy pre realitný trh podľa analýzy NBS z 5. mája 2026 a správy TASR na Teraz.sk a hnonline.sk.