Benzín a nafta na Slovensku zdraželi o pätinu kým ceny potravín štvrtý mesiac klesajú
Inflácia na Slovensku zostala v septembri na úrovni 3,1 %. Kým benzín a nafta zdraželi o 22 %, ceny potravín klesli o 2,2 %, čím Slovensko podliezlo priemer eurozóny.

Slovenská ekonomika prechádza obdobím výrazných protichodných trendov, kedy celková miera inflácie v septembri zotrvala na stabilnej úrovni 3,1 %. Zatiaľ čo motoristi čelia prudkému zdražovaniu pohonných hmôt o viac ako pätinu, spotrebitelia profitujú z pokračujúceho poklesu cien potravín. Aktuálne dáta Inštitútu finančnej politiky (IFP) a Eurostatu naznačujú, že domáca inflácia je v súčasnosti nižšia než priemer krajín eurozóny.
Rozdielny vývoj cien palív a potravín
Dominantným faktorom, ktorý v súčasnosti negatívne ovplyvňuje rodinné rozpočty, je nákladná doprava. Ceny benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach vzrástli v septembri medziročne o 22 %. Hlavnou príčinou tohto skoku je podľa analytikov nestabilná geopolitická situácia na Blízkom východe, ktorá tlačí nahor svetové ceny ropy. K medzimesačnému nárastu nákladov na tankovanie došlo aj v porovnaní s augustom, čo z palív robí aktuálne najvýraznejšiu proinflačnú položku.
Na opačnej strane spektra stoja potraviny, nealkoholické nápoje a tabakové výrobky, ktoré zaznamenali medziročný pokles cien o 2,2 %. Tento segment zlacňuje už štvrtý mesiac po sebe, čo čiastočne kompenzuje drahšie pohonné hmoty. V rámci nákupného koša bol v septembri zaznamenaný pokles takmer vo všetkých kategóriách potravín s výnimkou zeleniny, ktorej cena mierne rástla.
Náklady na bývanie a služby
Hoci ceny v obchodoch klesajú, bývanie zostáva nákladnou položkou. Domácnosti v septembri zaplatili za energie o 11,1 % viac než v rovnakom období minulého roka. Zvýšili sa aj náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľností, kde takzvané imputované nájomné vzrástlo o 4,6 %. Odborníci tento vývoj pripisujú sekundárnym efektom drahších energií a palív, ktoré sa premietajú do cien stavebných materiálov a údržby.
V oblasti služieb je situácia stabilnejšia, keďže ich tempo rastu spomalilo na 4,3 %. Najvýraznejšie zvýšenie cien pocítili občania v sektore vzdelávania, ubytovacích a reštauračných služieb. Naopak, sezónny pokles cien dovoleniek pôsobil v septembri ako tlmiaci prvok. V kategórii tovarov pokračuje zdražovanie oblečenia, obuvi a technológií určených na komunikáciu.
Slovensko v porovnaní s eurozónou
Napriek citeľnému zdražovaniu niektorých položiek sa Slovensko momentálne nachádza v priaznivejšej pozícii než priemer menovej únie. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu stúpla inflácia v eurozóne v septembri na 3,8 %, zatiaľ čo slovenských 3,1 % predstavuje pokles oproti minuloročným 4,6 %. Pre porovnanie, priemerné ceny energií v eurozóne vyskočili medziročne až o 18,8 %.
Na celkový inflačný vývoj v Európe reaguje aj Európska centrálna banka, ktorá pristúpila k zvýšeniu úrokových sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Depozitná sadzba sa tak od polovice septembra ustálila na úrovni 2,50 %. Tento krok má za cieľ krotiť inflačné tlaky, no zároveň prináša zdražovanie úverových produktov pre konečných spotrebiteľov a firmy.
Výhľad do najbližších mesiacov zostáva podmienený vývojom cien energetických kontraktov. Hoci sa napätie na trhu s ropou nateraz prejavilo najmä v cenách palív, analytici IFP upozorňujú na riziko prenosu vysokých cien do budúcich regulovaných cien energií. Pre priemerného Slováka to znamená, že reálna miera inflácie závisí najmä od jeho spotrebiteľského správania a intenzity využívania osobnej dopravy.
Spracované z článku zdroja kryptomagazin.sk.