Bratislava vedie v dani z nehnuteľnosti pri odpade kraľuje iné mesto

Slovenské mestá a obce zápasia s výrazným deficitom finančných prostriedkov, ktorý sa snažia kompenzovať zvyšovaním miestnych daní a poplatkov. Výrazné rozdiely v zaťažení obyvateľov sa prejavujú najmä v dani z nehnuteľností, kde dominuje hlavné mesto, a v poplatkoch za komunálny odpad či chov psa.

Príčiny prepadu príjmov samospráv

Finančná kondícia slovenských samospráv sa začala dramaticky zhoršovať v období rokov 2022 a 2023. Kým v predchádzajúcom období čelili mestá kríze spojenej s pandémiou, skutočný zlom priniesol takzvaný prorodinný balíček z dielne bývalého vedenia ministerstva financií. Mechanizmus zvýšenia daňového bonusu na dieťa, ktorý dosahoval až 140 eur mesačne, priamo odčerpal zdroje z dane z príjmov fyzických osôb. Práve z tejto dane je financovaná polovica rozpočtových príjmov miest a obcí.

Podľa údajov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) čelia samosprávy pretrvávajúcim výpadkom aj po úprave legislatívy od januára 2025. Predseda združenia Jozef Božik uviedol, že úľavy na nezaopatrené deti pripravili mestskú a obecnú kasu celkovo o 420 miliónov eur. Ďalších približne 55 miliónov eur predstavuje výpadok súvisiaci s asignáciou dane na rodičovské dôchodky. Tieto straty nútia primátorov a starostov pristupovať k nepopulárnym opatreniam v podobe úpravy miestnych sadzieb.

Dane z nehnuteľností a poplatky za služby

V rebríčku daňového zaťaženia nehnuteľností si prvenstvo dlhodobo drží Bratislava, kde sú sadzby za byty a domy najvyššie v rámci celého Slovenska. Samosprávy v poslednom období pristupovali k zvyšovaniu týchto daní o desiatky percent, aby dokázali zabezpečiť základné verejné služby a vyhnúť sa rozpočtovému provizóriu. Analýzy ukazujú, že rozdiely medzi jednotlivými krajskými mestami sú v tejto oblasti značné a odzrkadľujú špecifické ekonomické potreby konkrétnych regiónov.

Okrem dane z bývania sa zvyšovanie dotklo aj poplatkov za komunálny odpad, kde však prvenstvo nedrží hlavné mesto, ale iné slovenské sídlo. Podobný trend je viditeľný aj pri daniach za psa. Napríklad v Banskej Štiavnici došlo od roku 2025 k zvýšeniu sadzby za psa chovaného v bytovom dome. V niektorých slovenských mestách sa ročný poplatok za štvornohého domáceho miláčika vyšplhal až na úroveň 70 eur, čo predstavuje výraznú položku v rodinnom rozpočte.

Aktuálny vývoj naznačuje, že kým sa nepodarí nájsť systémové riešenie financovania samospráv, obyvatelia musia počítať s ďalším tlakom na zvyšovanie miestnych poplatkov. Samosprávy deklarujú, že bez dodatočných zdrojov nebudú schopné garantovať úroveň údržby ciest, verejného osvetlenia či fungovanie materských škôl, ktoré sú financované práve z ich podielových daní a miestnych poplatkov.