Desaťtisíce Slovákov zavesili podnikanie na klinec. Rútime sa do ďalšej krízy?

Slovensko zažíva bezprecedentný úbytok podnikateľov. Len za prvých sedem mesiacov tohto roka zanikli desaťtisíce živností a firiem. Odborníci varujú, že za týmto trendom stoja nielen nové dane a odvodové zaťaženie, ale aj celková nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia. Táto situácia vyvoláva obavy o kondíciu slovenskej ekonomiky a smerovanie k potenciálnej kríze.

Masívny úbytok živností a firiem

Predbežné údaje za prvých sedem mesiacov roka 2026 (január – júl) odhaľujú alarmujúci pokles podnikateľskej aktivity na Slovensku. Konkrétne, zaniklo 44 615 živností, čo predstavuje 69 percent celkového počtu zaniknutých živností za celý rok 2025. Rovnako znepokojujúci je aj vývoj v oblasti firiem, kde bolo zrušených 4 645 spoločností, čo zodpovedá 60 percentám celkového počtu zaniknutých firiem v roku 2025. Tieto štatistiky svedčia o výraznom zhoršení podnikateľského prostredia a naznačujú, že podnikanie na Slovensku čelí rozsiahlym výzvam.

Ekonomické dôsledky a porovnanie s regiónom

Ekonóm Marek Gábriš z ČSOB banky potvrdzuje, že tieto čísla odzrkadľujú legislatívne zmeny a ich dopad na ekonomiku. Zdôrazňuje, že ekonomická a podnikateľská aktivita je dlhodobo slabá, pričom rast HDP je už druhý rok pod jedným percentom. Bez finančnej pomoci z Európskej únie by Slovensko dokonca čelilo riziku recesie, čo podčiarkuje dôležitosť medzinárodnej integrácie. Gábriš tiež poukazuje na pokles Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti a na vysoké daňové a odvodové zaťaženie práce podľa dát OECD. Podnikanie je v dôsledku nepriaznivého prostredia a zvyšovania daní v defenzíve, čo vedie k menšej atraktivite tohto sektora. Tento stav sa prejavuje v oslabenom hospodárskom raste, zatiaľ čo susedné krajiny ako Česko a Poľsko zaznamenávajú viac ako dvojnásobne vyššie tempo rastu.

Možné riešenia a výzvy

Podľa Mareka Gábriša je pre zlepšenie situácie nevyhnutné zastaviť časté zmeny legislatívy, ktoré zvyšujú nepredvídateľnosť v podnikaní. Navrhuje zlepšiť celkové podnikateľské prostredie, zrušiť škodlivé dane a podporiť inovácie. Dôležité je tiež učiť sa z príkladov dobrej praxe iných krajín OECD, posilniť vymáhateľnosť práva a výrazne zlepšiť boj proti korupcii. Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení dodáva, že pre komplexné závery je potrebné podrobnejšie analyzovať dôvody ukončenia živností a firiem a porovnať tieto dáta s predchádzajúcimi rokmi.

Masívny úbytok slovenských podnikateľov, ktorý signalizujú aktuálne dáta, predstavuje významnú výzvu pre ekonomiku krajiny. Znížená podnikateľská aktivita má priamy dopad na zamestnanosť, tvorbu hodnôt a výber daní, čo môže viesť k prehĺbeniu ekonomických problémov. Ak sa neprijmú účinné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie byrokratickej záťaže, Slovensko môže čeliť dlhodobej stagnácii a zaostávaniu za okolitými ekonomikami. Zlepšenie situácie si vyžaduje komplexný prístup a koordinovanú snahu štátu a relevantných inštitúcií.