EÚ zavádza uhlíkovú daň na dovážané tovary
Európska únia plánuje zaviesť uhlíkovú daň na vybrané dovážané produkty s vysokými emisiami, aby zabránila úniku výroby mimo EÚ a podporila prísnu klimatickú politiku.

Európska únia sa chystá zaviesť uhlíkovú daň na širokú škálu dovážaných tovarov s vysokými emisiami. Medzi dotknuté produkty patria pračky, automobilové súčiastky a rôzne stroje, pričom cieľom je zamedziť presunu výroby do krajín s miernejšou klimatickou reguláciou a zabezpečiť férovú hospodársku súťaž. Tento krok je súčasťou rozsiahlejšej klimatickej stratégie EÚ, ako vyplýva z návrhu Európskej komisie. Eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra zdôraznil, že EÚ v tejto politike neudelí výnimky žiadnej krajine.
Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM)
Tento inovatívny mechanizmus, známy ako CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism), predstavuje historicky prvé uhlíkové clo na svete a jeho účinnosť má začať v januári. Pôvodný návrh Európskej komisie, ktorý agentúra Reuters označuje za prelomový, sa teraz rozširuje o ďalšie nadväzujúce produkty.
Rozšírenie zahŕňa tovary s vysokým podielom ocele a hliníka, ako sú stavebné výrobky, stroje a hnojivá. Európska únia tiež plánuje rázne zakročiť proti zahraničným spoločnostiam, ak sa preukáže, že umelo podhodnocujú svoje emisie s cieľom vyhnúť sa poplatkom.
Rozšírenie pôsobnosti a podpora priemyslu
Plány EÚ na rozšírenie uhlíkovej dane na hraniciach (CBAM) sú všeobecne vítané priemyselnými združeniami. Leon de Graaf, úradujúci prezident koalície Business for CBAM, vyjadril podporu iniciatíve, zdôrazňujúc, že navrhované opatrenia sa zameriavajú na produkty s najvyšším rizikom takzvaného úniku uhlíka. Tento únik predstavuje presun výroby do krajín s laxnejšími emisnými normami, čo by podkopávalo snahy EÚ o znižovanie emisií.
Cieľom CBAM je zabezpečiť, aby európske podniky neboli znevýhodnené prísnejšími klimatickými reguláciami v porovnaní s dovozcami z krajín s nižšími nákladmi na emisie. Mechanizmus tak má prispieť k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a zároveň motivovať globálnych partnerov k zvyšovaniu svojich environmentálnych štandardov.
Potenciálne výnimky a medzinárodná spolupráca
Podľa vyjadrenia eurokomisára Wopkeho Hoekstru pre agentúru Reuters by mohla byť z mechanizmu CBAM vyňatá Veľká Británia. Táto možnosť však bude reálna len v prípade, ak bude britský trh s uhlíkom prepojený s trhom Európskej únie. Takéto prepojenie by zabezpečilo, že britské spoločnosti budú podliehať porovnateľným emisným reguláciám a nákladom ako tie v EÚ.
Flexibilita v uplatňovaní CBAM pre krajiny, ktoré preukážu kompatibilné klimatické politiky, naznačuje snahu EÚ o globálnu spoluprácu v boji proti klimatickým zmenám. Zároveň to podčiarkuje ambíciu EÚ stať sa lídrom v oblasti zelenej ekonomiky a motivovať ostatné krajiny k prijatiu ambicióznych klimatických cieľov.
Zavedenie mechanizmu CBAM predstavuje kľúčový pilier zelenej dohody EÚ, ktorého cieľom je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Uhlíkové clo má zabezpečiť, že klimatické ambície únie nebudú ohrozené dovozom produktov vyrobených s vysokými emisiami. Tento prístup má potenciál ovplyvniť globálne obchodné toky a podnietiť širšie medzinárodné úsilie o dekarbonizáciu priemyslu. Očakáva sa, že implementácia tohto mechanizmu bude mať dlhodobý dopad na obchodné vzťahy a výrobné procesy po celom svete.
Spracované z článku zdroja forbes.sk.