Inflácia na Slovensku stagnuje na úrovni 3 percent lacnejšie potraviny kompenzuje drahý benzín a energie
Septembrová inflácia na Slovensku ostala na úrovni 3,1 %. Zatiaľ čo ceny potravín klesli, motoristi a domácnosti čelia výraznému zdražovaniu dopravy a energií.

Septembrová miera inflácie na Slovensku zotrvala na úrovni 3,1 %, čím potvrdila stabilizáciu tempa rastu cien z predchádzajúceho mesiaca. Hoci je tento vývoj pre spotrebiteľov priaznivejší, než sa pôvodne predpokladalo, analytici upozorňujú na pretrvávajúce riziká spojené s nákladmi na energie a pohonné hmoty. Podľa dostupných dát sa dynamika zdražovania v tuzemsku momentálne drží pod priemerom eurozóny.
Rozdielny vývoj v kategóriách potravín a dopravy
Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) sa spotrebiteľské ceny v septembri medzimesačne zvýšili o 0,2 %. V medziročnom porovnaní však dominujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými položkami spotrebného koša. Kým potraviny zaznamenali pokles cien o viac ako tri percentá, čím výrazne tlmili celkovú infláciu, opačný trend nastal v doprave a bývaní.
Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská uvádza, že nákup potravín v hodnote 100 eur z minulého roka by dnes stál približne 96,80 eura. Tento priaznivý efekt však eliminujú náklady na mobilitu. Doprava totiž medziročne zdražela o 9,1 %, pričom ceny pohonných hmôt vyskočili až o 22,2 %. V praxi to znamená, že motorista za rovnaký objem paliva, za ktorý vlani zaplatil 50 eur, musí dnes zaplatiť približne 61,10 eura.
Tlaky v sektore bývania a služieb
Výrazným faktorom ovplyvňujúcim rozpočty domácností zostávajú výdavky na bývanie a energie, ktoré vzrástli o 7,8 %. Samotné ceny energií v rámci bývania sa zvýšili o 11,1 %. Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, dopĺňa, že pod inflačný tlak sa dostávajú aj služby. Tie reagujú predovšetkým na rastúce mzdové a prevádzkové náklady podnikateľov, ktoré sa následne premietajú do finálnych cien pre spotrebiteľov.
Zaujímavým faktom zostáva postavenie Slovenska v rámci širšieho európskeho kontextu. Domáca inflácia na úrovni 3,1 % je momentálne nižšia ako priemerný rast cien v eurozóne, kde predbežné odhady hovoria o zrýchlení tempa na 3,8 %. Pre slovenskú ekonomiku ide o druhú najnižšiu hodnotu zaznamenanú od začiatku roka 2025.
Rizikové faktory a výhľad na ďalšie obdobie
Budúci vývoj cenovej hladiny bude podľa expertov závisieť najmä od volatility na trhu s komoditami, konkrétne od cien ropy a zemného plynu. Ich prípadné zdraženie by sa neprejavilo len na čerpacích staniciach, ale zasiahlo by celú vertikálu výroby a logistiky. Analytici zároveň varujú, že obdobie lacnejších potravín sa môže čoskoro skončiť. Medzi hlavné riziká radia nepriaznivé počasie, slabšiu úrodu a vysoké ceny vstupov, ako sú hnojivá.
Slovenská sporiteľňa nateraz odhaduje, že priemerná ročná inflácia za rok 2026 dosiahne úroveň 3,7 %. V nasledujúcom roku 2027 by malo dôjsť k ďalšiemu postupnému ochladzovaniu rastu cien smerom k hranici 3 %. Kľúčovým faktorom pre udržanie tohto trendu bude stabilita cien energií a schopnosť podnikov absorbovať zvyšujúce sa náklady bez radikálneho prenosu na koncového zákazníka.
Spracované z článku zdroja sita.sk.