Prognóza inflácie na Slovensku 2024

Podľa najnovšej prognózy Eurostatu má priemerná ročná inflácia na Slovensku v roku 2024 výrazne klesnúť na úroveň 3,5 percenta. Napriek tomuto poklesu však Slovensko zostáva, podľa údajov Eurostatu a Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), na piatom mieste v Európskej únii v rebríčku krajín s najvyššou mierou inflácie, podobne ako v januári tohto roka. Tento vývoj naznačuje pokračujúce, hoci miernejšie, cenové tlaky v slovenskej ekonomike.

Aktuálny stav inflácie a pozícia Slovenska v EÚ

Medziročná inflácia na Slovensku, meraná jednotnou európskou metodikou, dosiahla v januári tohto roka 4,4 percenta, čo predstavuje výrazný pokles oproti decembrovým 6,6 percentám. Vrchol inflácie bol zaznamenaný vo februári predchádzajúceho roka, keď dosiahla 15,4 percenta. Aj napriek spomaleniu rastu cien, Slovensko si udržiava jednu z najvyšších inflačných mier v EÚ, pričom v januári 2024 bolo piate najhoršie. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) zdôraznil, že Slovensko má rovnakú pozíciu v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ aj pre celý rok 2024.

Pre porovnanie, v januári tohto roka bola inflácia v susedných krajinách rôznorodá. V Českej republike dosiahla 2,7 percenta, zatiaľ čo v Poľsku bola mierne vyššia na úrovni 4,5 percenta. V rámci celej Európskej únie vykázalo najvyššiu infláciu Rumunsko so 7,3 percentami, kým najnižšie hodnoty boli zaznamenané v Dánsku a Taliansku, kde inflácia dosiahla zhodne 0,9 percenta.

Prognóza inflácie na rok 2024 a ovplyvňujúce faktory

Podľa predikcie Eurostatu má priemerná ročná inflácia na Slovensku v roku 2024 klesnúť na 3,5 percenta z predchádzajúcich 11 percent v roku 2023. Tento výrazný pokles je primárne očakávaný vďaka zmierneniu rastu cien energií a potravín. Tieto dve kategórie mali v predchádzajúcom období významný podiel na celkovom inflačnom tlaku a ich stabilizácia by mala priniesť citeľnú úľavu pre spotrebiteľov.

Napriek pozitívnej prognóze však Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) upozorňuje, že inflačné tlaky budú naďalej podporované napätou situáciou na trhu práce. Očakáva sa, že táto situácia povedie k zrýchlenému rastu nominálnych miezd, ktoré by mali oproti roku 2023 stúpnuť o viac ako 7 percent. Rast miezd, hoci priaznivý pre kúpyschopnosť obyvateľstva, môže zároveň prispievať k udržiavaniu určitej úrovne inflácie.

Regionálne rozdiely a celoeurópsky kontext

Priemerná inflácia v celej Európskej únii je pre tento rok projektovaná na mierny pokles na 3 percentá, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku dosiahla 3,1 percenta. Z okolitých krajín sa očakáva, že Česká republika bude mať najnižšiu prognózu inflácie na tento rok, a to 2,9 percenta. S výnimkou Česka sa predpokladá, že všetky ostatné susedné krajiny Slovenska, ako aj Rumunsko (5,8 percenta), budú patriť medzi štáty s najvyššími hodnotami inflácie v rámci celej EÚ.

Celkovo možno konštatovať, že hoci Slovensko smeruje k výraznému spomaleniu inflácie, stále čelí výzve udržať ju v súlade s priemerom EÚ. Kombinácia klesajúcich cien energií a potravín s pretrvávajúcim tlakom na rast miezd vytvára dynamické prostredie, ktoré bude mať vplyv na ekonomický vývoj krajiny v nadchádzajúcich mesiacoch.