Slovensko požaduje viac peňazí pre regióny a menej byrokracie v EÚ

Slovensko aktívne presadzuje svoje priority v rámci budúceho rozpočtu Európskej únie, zdôrazňujúc potrebu spravodlivejšieho rozdelenia finančných prostriedkov a znižovania byrokracie. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli potvrdil, že SR žiada viac príležitostí pre všetky regióny EÚ a zachovanie silných pilierov ako kohézna a poľnohospodárska politika. Zároveň podporuje snahu o rýchle dosiahnutie dohody o viacročnom finančnom rámci a dôsledné zjednodušovanie európskej legislatívy, čo má priniesť väčšiu istotu a efektivitu. V kontexte nadchádzajúcich politických diskusií taktiež apeluje na urgentné riešenie vysokých cien energií na európskej úrovni. Informácie pochádzajú z komunikačného odboru rezortu zahraničných vecí (TASR).

Prioritné požiadavky pre rozpočet EÚ

Pre Slovensko je kľúčové, aby budúci rozpočet Európskej únie zabezpečil príležitosti pre všetky regióny, nielen pre tie ekonomicky najsilnejšie. Štátny tajomník Marek Eštok zdôraznil, že Slovensko trvá na zachovaní silnej kohéznej a poľnohospodárskej politiky v rámci EÚ rozpočtu. Okrem toho je zásadné zaistiť geografickú vyváženosť Európskeho fondu konkurencieschopnosti, aby investície do rozvoja regiónov efektívne posilňovali konkurencieschopnosť celej Únie.

SR tiež podporuje ambíciu dosiahnuť dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ (VFR) do konca tohto roka. Dôvodom je snaha priniesť väčšiu istotu pre regióny, poľnohospodárov, firmy a občanov, a predísť tak oneskoreniam pri čerpaní európskych prostriedkov, ako sa už v minulosti stalo.

Zjednodušenie legislatívy a zníženie byrokracie

Na zasadnutí Rady EÚ v Bruseli sa diskutovalo aj o zjednodušovaní európskej legislatívy a znižovaní administratívnej záťaže. Slovensko sa pripojilo k spoločnej iniciatíve 13 členských štátov EÚ, ktorá požaduje systematické zjednodušovanie pravidiel a odstraňovanie zbytočnej byrokracie. Iniciatíva taktiež zdôrazňuje potrebu dôslednejšieho posudzovania pripravovanej legislatívy.

Marek Eštok k tomu uviedol, že Európa potrebuje kvalitné a predvídateľné pravidlá, nie ďalšiu zbytočnú byrokraciu. Podľa neho musí každému novému legislatívnemu návrhu predchádzať dôkladná analýza jeho vplyvov, vrátane nákladov a povinností pre podnikateľov, vplyvu na konkurencieschopnosť a hospodárstvo členských štátov, ako aj sociálnych dôsledkov na občanov.

Riešenie energetickej krízy a priority pre rok 2027

Medzi kľúčové otázky, ktoré Slovensko zaraďuje do politických a legislatívnych priorít EÚ na rok 2027, patrí riešenie vysokých cien energií a ich dopadu na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. V tejto súvislosti premiér Robert Fico (Smer-SD) v utorok vyzval na zvolanie mimoriadneho samitu EÚ z dôvodu vývoja cien pohonných látok, s cieľom hľadať celoeurópske riešenia.

Štátny tajomník Eštok zdôraznil, že európske spoločnosti s výrazne drahšou energiou nedokážu konkurovať svetovým firmám. Slovensko preto požaduje konkrétne riešenia, ktoré pomôžu znížiť ceny energií pre priemysel aj domácnosti, a plánuje pokračovať v rokovaniach o zmenách systému emisných povoleniek a fungovania trhu s elektrinou.

Príprava samitu Európskej rady

Rada EÚ v rámci svojho zasadnutia taktiež rokovala o príprave nadchádzajúceho samitu Európskej rady, ktorý je naplánovaný na 15. a 16. októbra 2026 v Bruseli. Lídri členských štátov EÚ sa budú zaoberať širokým spektrom tém, vrátane konkurencieschopnosti EÚ, budúcim európskym rozpočtom, prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine, otázkami európskej obrany a bezpečnosti, migráciou a procesom rozširovania EÚ. Slovensko tak prostredníctvom svojich zástupcov aktívne ovplyvňuje kľúčové diskusie a strategické smerovanie Európskej únie.