Slovensko ukázalo, ako nekonsolidovať verejné financie

Slovenská vláda za posledné dva roky predstavila tri rozsiahle balíky opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií. Napriek týmto snahám však deficit štátneho rozpočtu zostáva na vysokej úrovni a ekonomika vykazuje známky spomalenia. Analýza prístupu úspešnejších krajín odhaľuje kľúčové nedostatky v slovenskej stratégii konsolidácie. Ide o prípadovú štúdiu, ktorá demonštruje, ako sa vyhnúť chybám pri ozdravovaní rozpočtu.

Neúspešná snaha o konsolidáciu cez príjmy

Jedným z najvýraznejších príkladov nekonzistentnosti v ozdravovaní verejných financií je zavedenie a následné plánované zrušenie transakčnej dane. Pôvodne bola táto daň predstavená ako dôležitý nástroj na posilnenie príjmovej stránky rozpočtu. Avšak, o niekoľko mesiacov neskôr koalícia začala signalizovať zámer ju zrušiť, čo v rozpočte na rok 2027 vytvorilo predpokladanú medzeru vo výške približne 450 miliónov eur.

Táto situácia vytvorila paradox, kedy vláda najprv zaviedla daň pre konsolidáciu a následne je nútená hľadať ďalšie zdroje pre konsolidáciu práve kvôli jej zrušeniu. Tento príklad podčiarkuje širší problém, a to nadmerné spoliehanie sa Slovenska na príjmovú stranu pri ozdravovaní rozpočtu.

Prevažujúce zvyšovanie daní a odvodov

Počas uplynulých dvoch rokov sa Slovensko pri stabilizácii rozpočtu zameralo predovšetkým na zvyšovanie príjmov. Vláda pristúpila k zvýšeniu základnej sadzby DPH, úpravám firemných daní, zvýšeniu odvodov a spotrebných daní. Okrem toho zaviedla aj nové zaťaženie finančných transakcií, ako už bolo spomenuté.

Naopak, výdavková strana rozpočtu zostala v tomto procese podstatne menej dotknutá a ambície v oblasti ich znižovania boli minimálne. Tento jednostranný prístup viedol k situácii, kedy sa ekonomika, ktorá už aj tak vykazuje pomalý rast, snaží odčerpať ešte viac prostriedkov, pričom štrukturálne problémy zostávajú neriešené.

Dôsledky a medzinárodné ponaučenie

Výsledkom doterajšej konsolidačnej stratégie je pretrvávajúci vysoký deficit verejných financií a spomalenie ekonomického rastu. Slovensko tak nechtiac vytvorilo prípadovú štúdiu, ktorá môže slúžiť ako cenné medzinárodné ponaučenie. Ukazuje, čo sa stane, keď sa vláda snaží finančne zaťažiť pomaly rastúcu ekonomiku a zároveň ignoruje potrebu štrukturálnych reforiem a redukcie výdavkov.

Pretrvávajúca neschopnosť efektívne konsolidovať verejné financie a prílišné sústredenie na príjmovú stránku naznačuje, že budúce snahy si budú vyžadovať komplexnejší prístup. Ten by mal zahrňovať nielen cielené úpravy príjmov, ale aj rázne znižovanie výdavkov a systémové reformy pre dlhodobú udržateľnosť rozpočtu, v súlade s praxou úspešnejších ekonomík.