Úspory Slovákov nepokrývajú ani polovicu ich potrieb pre finančný pokoj

Slováci čelia výraznému rozdielu medzi ideálnou finančnou rezervou a sumou, ktorú majú reálne k dispozícii na svojich účtoch. Zatiaľ čo priemerné úspory obyvateľov Slovenska dosahujú približne 4 194 eur, pre pocit úplného finančného bezpečia by ľudia potrebovali mať odložených až 8 553 eur.

Priepasť medzi realitou a očakávaniami

Podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti PARTNERS, ktorý realizovala agentúra Focus v júni 2026 na vzorke 1 032 respondentov, majú Slováci v priemere nasporených len 49 % zo sumy, ktorú považujú za dostatočnú. Rozdiel medzi skutočným stavom a cieľovou rezervou pre pokojný spánok predstavuje 4 359 eur. Táto suma v podstate prevyšuje celkový objem prostriedkov, ktorými priemerný občan momentálne disponuje.

Alarmujúcim zistením prieskumu je situácia na opačnom konci spektra. Každý piaty Slovák nemá vytvorenú absolútne žiadnu finančnú rezervu. Navyše, približne 21 % domácností sa na konci mesiaca ocitá v nulovej bilancii alebo dokonca v mínuse, čo im znemožňuje akúkoľvek tvorbu úspor na nepredvídateľné výdavky.

Odborné odporúčania pre tvorbu rezervy

Suma 8 553 eur, ktorú Slováci označili za ideálnu, nie je podľa analytikov náhodná. Zodpovedá približne šesťnásobku priemerného mesačného príjmu, čo je štandardne odporúčaná výška finančného vankúša pre jednotlivca. Odborníci na osobné financie zo spoločnosti PARTNERS uvádzajú, že pri priemernom plate 1 425 eur a pravidelnom odkladaní 10 % z príjmu by dobudovanie chýbajúcej časti rezervy trvalo približne dva a pol roka.

Základným pravidlom pre správu týchto prostriedkov je ich bezpečnosť a likvidita. Finančná rezerva by mala byť uložená na sporiacich účtoch, kde je okamžite dostupná v prípade potreby. Investovanie by malo nasledovať až v momente, keď nasporená suma presiahne hranicu šesťmesačných výdavkov, nakoľko rizikovejšie nástroje nie sú vhodné pre peniaze určené na krytie akútnych výpadkov príjmu.

Vplyv inflácie a investičný paradox

Tvorbu úspor v súčasnosti komplikuje aj makroekonomické prostredie. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR dosiahla medziročná inflácia v septembri úroveň 3,1 %. To znamená, že ak úroková sadzba na sporiacom účte nedosahuje aspoň túto hranicu, reálna kúpna sila odložených peňazí klesá. Napriek tomu prieskum poukazuje na nevyužitý potenciál v oblasti investovania.

Až 60 % opýtaných Slovákov pravidelne neinvestuje, hoci dve tretiny z nich deklarujú, že by si mesačne vedeli vyčleniť v priemere 55 eur na tento účel. Finanční experti pripomínajú, že aj malé čiastky môžu v dlhodobom horizonte priniesť zaujímavé zhodnotenie. Odporúčajú začať s investovaním súbežne s budovaním základnej rezervy, a nie čakať, kým bude cieľová suma na sporiacom účte kompletná.

Efektívnym spôsobom, ako prekonať nedostatok disciplíny, je zmena poradia platieb. Namiesto sporenia zostatku na konci mesiaca by mali klienti nastaviť trvalý príkaz ihneď po obdržaní výplaty. Takýto prístup k správe osobných financií je kľúčom k tomu, aby sa domácnosti vymanili z rizikovej skupiny obyvateľstva s nulovými úsporami.