Večerná elektrina je v regióne drahšia o stovky eur za megawatthodinu

Regionálny trh s elektrickou energiou v strednej a juhovýchodnej Európe čelí vážnym výkyvom, ktoré odhaľujú slabiny v energetickej flexibilite. Najmarkantnejšie sa tento jav prejavuje v Maďarsku, kde rozdiel medzi priemernou poludňajšou a večernou cenou elektriny dosiahol až 102 eur za megawatthodinu. Podľa energetického experta Andreja Noska ide o dôsledok rýchleho rozvoja fotovoltiky, ktorý nebol sprevádzaný adekvátnym budovaním úložiskových kapacít.

Príčiny cenových extrémov v regióne

Výrazné cenové rozdiely nie sú len lokálnym maďarským problémom, ale zasahujú širší región vrátane Slovenska, Rumunska, Bulharska a Grécka. Hlavným faktorom je chýbajúca flexibilita, teda schopnosť sústavy rýchlo reagovať na výpadok solárnej produkcie po západe slnka. Kým počas dňa vysoká výroba z fotovoltiky tlačí ceny nadol, večerný nárast dopytu musia pokrývať drahšie zdroje, predovšetkým plynové elektrárne, do ktorých cien sa premietajú aj náklady na emisné povolenky.

Analýzy centra REKK ukazujú, že v kritických momentoch na prelome júna a júla 2026 dosahovali večerné ceny v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku úrovne 800 až 900 eur za megawatthodinu. V ostrom kontraste s tým stoja krajiny ako Bulharsko, ktoré vďaka investíciám do batériových úložísk s kapacitou 3 až 4 gigawatty dokázali udržať ceny na úrovni približne 400 eur za megawatthodinu. Maďarsko pritom disponuje inštalovaným výkonom fotovoltiky na úrovni 8,5 až 9 gigawattov, čo v roku 2024 predstavovalo štvrtinu domácej výroby, no rozvoj veternej energie a akumulácie stagnoval.

Ekonomické dopady a tranzitné kapacity

Súčasná štruktúra energetického mixu vedie k nepriaznivej ekonomickej bilancii. Maďarsko sa počas poludňajších hodín stáva čistým vývozcom lacnej elektriny, zatiaľ čo večer je nútené energiu draho dovážať. V praxi to znamená, že za utŕžené prostriedky z predaja jednej megawatthodiny cez deň si krajina v čase večernej špičky dokáže kúpiť späť menej ako polovicu rovnakého množstva energie. Tento finančný odliv priamo zaťažuje domáci trh a zvyšuje celkové náklady na prevádzku sústavy.

Agentúra ACER v tejto súvislosti upozornila aj na dôležitosť cezhraničných prenosových kapacít. Situáciu v Maďarsku v roku 2026 skomplikoval aj výpadok jadrovej elektrárne Paks spôsobený nízkou hladinou Dunaja, čo si vyžiadalo náhradu približne 1 800 megawattov z dovozu. Hoci sa očakávalo, že tento výpadok spôsobí ďalší cenový šok, dáta ukázali, že ceny neboli vyššie ako počas extrémnych výkyvov spôsobených nerovnováhou medzi solárnou výrobou a večerným dopytom.

Budúci vývoj cien elektriny v stredoeurópskom priestore bude závisieť najmä od rýchlosti investícií do batériových systémov a iných foriem dlhodobej akumulácie. Bez posilnenia flexibility a zvýšenia tranzitných kapacít medzi jednotlivými štátmi zostane región zraniteľný voči vysokým cenovým špičkám, ktoré negatívne ovplyvňujú konkurencieschopnosť priemyslu aj koncové ceny pre spotrebiteľov.