Vláda schválila zmeny pre efektívnejšie čerpanie financií obcami a ochranu vôd

Vláda Slovenskej republiky schválila novelu vodného zákona, ktorá prináša kľúčové zmeny v oblasti financovania vodohospodárskej infraštruktúry a ochrany životného prostredia. Hlavným cieľom je umožniť združeniam obcí stať sa subjektami verejného práva, čím sa im otvoria dvere k efektívnejšiemu čerpaniu prostriedkov z Envirofondu a eurofondov na budovanie a modernizáciu vodovodov a kanalizácií. Okrem toho legislatíva zavádza opatrenia na zlepšenie ochrany vodných zdrojov a sprísnenie sankcií za ich znečistenie.

Nové možnosti pre združenia obcí

Kľúčovou zmenou, ktorú prináša schválená novela, je možnosť pre združenia obcí stať sa subjektami verejného práva. Táto úprava má umožniť obciam spoločne a efektívnejšie napĺňať úlohy v oblasti starostlivosti o životné prostredie, predovšetkým v zabezpečovaní odvádzania a čistenia odpadových vôd, ako aj v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vysvetlilo, že pri riešení týchto úloh je často potrebné zohľadniť celú aglomeráciu, ktorá presahuje katastrálne územia jednotlivých obcí. Spolupráca prostredníctvom združení tak eliminuje bariéry.

Právna forma združenia, zriadeného podľa zákona o obecnom zriadení, zjednoduší preukazovanie majetkovoprávnych vzťahov a povolení voči poskytovateľom dotácií. Tento krok má pozitívny vplyv na rýchlosť a plynulosť schvaľovacích konaní. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) zdôraznil, že vodárenská infraštruktúra sa bude môcť budovať na rovnakej úrovni ako energetické alebo dopravné stavby, pričom už nebude potrebný vlastnícky vzťah k pozemkom pod kanalizáciou alebo vodovodom. Tým sa obce a mestá uchránia od zdĺhavých výkupov pozemkov, ktoré sú často komplikované obštrukciami alebo nemožnosťou kontaktovať vlastníkov.

Zmeny v nahlasovaní a ochrane vôd

Novela vodného zákona ďalej navrhuje zmeny týkajúce sa nahlasovania odberov povrchových a podzemných vôd, ako aj vypúšťania odpadových vôd. Tieto zmeny sa budú vzťahovať len na právnické osoby a podnikateľov a ich cieľom je spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd, čo je kľúčové pre efektívne riadenie vodných zdrojov.

Ministerstvo životného prostredia zároveň navrhuje rozšíriť opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd. Novela zahŕňa aj sledovanie kvality ohrozených vôd, najmä ak existuje riziko prieniku odpadových vôd alebo znečisťujúcich látok do povrchovej či podzemnej vody. Tento prístup umožní Slovenskej inšpekcii životného prostredia adresnejšie a účinnejšie nariaďovať opatrenia na odstránenie následkov havárií a lepšie zistiť ich príčinu. Tým sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany práv ostatných užívateľov vôd, pričom sa uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“, kedy zákon ukladá túto povinnosť pôvodcovi znečistenia.

Zvýšenie pokút a majetkovoprávne usporiadanie

Legislatíva sprísňuje aj sankcie za znečistenie alebo ohrozenie povrchových a podzemných vôd. Pokuty za porušenie povinností, ako je napríklad vypúšťanie žumpy alebo únik znečisťujúcich látok, sa majú zvýšiť a po novom budú začínať na sume 700 eur.

Novela reaguje aj na dlhodobý majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané. Návrh zavádza dočasný právny režim prostredníctvom zákonného vecného bremena, ktoré vzniká priamo zo zákona dňom jeho účinnosti v prospech vlastníkov vodných stavieb. Tento režim má preklenúť súčasný stav až do definitívneho majetkovoprávneho usporiadania predmetných pozemkov.

Schválená novela vodného zákona predstavuje významný krok smerom k efektívnejšiemu využívaniu európskych a národných fondov pre vodohospodárske projekty a zároveň posilňuje právny rámec pre ochranu vodných zdrojov na Slovensku. Zmeny by mali urýchliť modernizáciu infraštruktúry a zabezpečiť vyššiu kvalitu životného prostredia pre obyvateľov.